Pomaly som začala rozlepovať oči .
Bolo už ráno.
Chcela som sa nakloniť k nočnému stolíku pre telefón, no Namjoon ma stále objímal.
Takže som nedokázala nič.
Nemohla som sa ani posadiť a trochu ponaťahovať.
Musela som počkať, na to kým sa Nam nezobudí.
No našťastie sa začal preberať. Pretočil sa na chrbát . Ja som konečne dostala voľnosť a tak som sa posadila. Hneď som sa začala naťahovať.
Pozrela som sa na Namjoona.
No nebol to on.
Začala som kričať.
Dotyčná osoba mi ihneď priložila ruku k ústam a tak ma umlčala.
Pozorne som sa na ňu pozrela.
Bol to Taehyung.
"Pššt , Namjoon nevie že som tu" povedal s úsmevom
Ruku sklopil z mojich úst.
"Prečo si..." Nenechal ma dohovoriť
"Som tu preto , aby s bol s tebou zo všetkých tých dementov ako prvý. No takže , vlastne som vyhral nad Jungkookom... Som tu prvý, však?" Spýtal sa neisto
"Vy ste súperili medzi tým, že kto so mnou bude prvý?" Prekvapene som sa na neho pozrela
"Keď to povieš takto, znie to divne" povedal s pokerfaceom.
"A som tu teda prvý?"
"Ono to je celé nejaké divné a hej.. si tu prvý. Ak sa teda nepočíta Namjoon" uchechtla som si
Obaja sme hneď na to stíchli a iba sme sa navzájom pozerali na toho druhého.
Obom sa nám na tvári formoval úsmev.
Vrhla som sa po ňom a uveznila ho do objatia. Objal ma taktiež.
"Ty si taký idiot Tae" zasmiala som sa
"No ale hlavne , že ty si dokonalá" taktiež sa zasmial
"Chýbal si mi"
"Ani mi nehovor..."
Zrazu sa rozleteli dvere od Namjoonovej izby. Stal v nich Jungkook. Pozeral sa na nás.
"Kurva!" Zanadával a sklopil hlavu k zemi.
"Bol by som tu skôr keby môj bicykel nedostal defekt" povedal naštvane
"Oh, to je mi velice ľúto.. no tak či tak mi dlžíš tých 20 000 wonov" povedal s tým jeho provokatívnym úsmevom. Zodvihol zrak na Taeho, no potom ho premiestnil na komodu , ktorú mal po pravej ruke a zobral z nej nejakú random vec.
Zobral si nejakú malú krabičku a hodil ju Taehyungovým smerom. No ten ma ako správny gentleman... Využil ako ľudský štít.
Áno ten debil ma vážne strčil pred seba ,aby som to schytala za neho.
Krabička mi letela priamo do oka
"JUNGKOOK!" skríkla som na neho a prekryla som si boľavé oko rukou.
"Vy ste vážne sprostí..." Povedala som naštnvne
"Lea preboha... Prepáč mi to, ja som chcel ublížiť Taehyungovi" povedal s ľútosťou a prišiel bližšie . Posadil sa k nám na posteľ.
"To ma ranilo" povedal urazene Tae a založil si ruky na prsiach. Ja som sa na neho otočila. Mračila som sa.
"Nie... mňa to ranilo... DOSLOVA!" Skíkla som a on sa od laku ihneď narovnal
"Fakt prepáč" povedal Jungkook s ľútosťou v hlase. Pousmiala som sa na neho, dala si ruku z môjho oka a objala ho.
V tom nám vbehol do izby Namjoon.
"Počul som krik a..." Zasekol sa keď nás tam tak zbadal.
Ja som sa na neho pozerala s jedným prižmúreným okom , Jungkook sa takmer rozplakal a Taehyung... Ten bol proste divný ako každý deň.
"Čo tu robíte? A čo sa stalo Lei?" Spýtal sa prekvapene
"My sme... Ju prišli pozdraviť" povedal Jungkook a nasadil previnilý úsmev. Jungkook totižto neznášal klamať alebo zatajovať veci pred Namjoonom, pretože on na to aj tak vždy prišiel.
YOU ARE READING
DON'T TOUCH ME!
Fanfiction,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... " *Varovanie* Príbeh b...
