Prišla som domov. Otec ešte stále nebol doma. A za hodinu mal prísť Junmyeon. Prekvapivo všetko bolo upratané. Myslela som si že keď tu otec bude sám tak to tu bude ako po výbuchu. Neviem vôbec prečo, ale dopadla na mňa neskutočná únava. Vybehla som do mojej izby. Zastrela som princezničkovské závesy A ľahla si do svojej malej postele. Kedy sa konečne dostane k prerábke mojej izby? Však takto sa nedá žiť... Skrčila som nohy viac k sebe a zakryla sa paplónom. Veľmi rýchlo sa mi podarilo zaspať.
*O hodinu neskôr*
Prebudil ma môj telefón. Volal mi Junmyeon. Zdvihla som to.
"Haló?" ozvala som sa rozospato
"Lea? Som pred tvojím domom, prídeš mi prosím otvoriť?" spýtal sa Junmyeon.
"Jasné už idem" povedala som a zložila. Posadila som sa a presunula som sa na okraj postele. Nohy som spustila na studenú zem obula som si papuče a postavila sa. Ustlala som posteľ a išla otvoriť chudákovi Junmyeonovi ktorý musel prísť za mnou, aby som mu povedala niečo čo ho asi ani zaujímať nebude. Pomaly som zišla po schodoch dole a otvorila mu.
"Ahoj" povedal, usmial sa a objal ma.
"Ahoj...no poď ďalej" povedala som a pozvala ho dnu. Išli sme do obývačky a on si sadol na gauč.
"Dáš si niečo?, kávu, čaj, alebo niečo iné ?" spýtala som sa
"Môže byť tá káva" povedal a usmial sa. Išla som teda spraviť jednu kávu a jeden citrónový čaj pre mňa. Vrátila som sa k nemu a oba nápoje som položila na stôl.
"Ďakujem" zobral do rúk šálku s kávou. Odpil si a ja som čakala na jeho reakciu.
"Je výborná" povedal a usmial sa. Tešilo ma to. "Ale teraz k tomu prečo som vôbec tu..." povedal a ja som sa na neho nešťastne pozrela.
"Je to strašne komplikované, ale skúsim to nejako vysvetliť. Všetko to začalo ešte v keď sme žili v Číne. Bola som zamilovaná do jedného chalana. Volal sa Namjoon. Bol to môj najlepší kamarát. No a my dvaja sme ... Začali sme spolu spávať. Nikto okrem nás dvoch o tom nevedel. Bolo to fajn, ale ja som mala pocit, že ma má rád iba pre sex. Tak som začala chodiť s Krisom, ktorý mal byť asi náhrada za Namjoona. Lenže Kris.. Kris vedel o mne a Namjoonovi, pretože som mu to povedala. Verila som mu... A on ma do toho začal potom nútiť, ale ja som mu hovorila, že ešte je na to priskoro. Jemu sa to ale nepáčilo, tak.. tak ma znásilnil." povedala som a jemu až zabehla káva od prekvapenia. Pobúchala som ho po chrbte.
"A vie o tom niekto? " spýtal sa.
"Áno.. ono to vlastne pokračuje. Hneď ako to spravil, tak som sa s ním rozišla. Zablokovala som si ho a chcela som , aby mi dal pokoj. Ale jemu sa Nie nehovorí. Spojil sa s mojimi kamarátmi a spolu s nimi má začal šikanovať. nie , šikanovať keď slabé slovo" odmlčala som sa. Pozrela som sa Junmyeonovi do očí. Sledoval ma a s napätím čakal čo zo mňa vypadne.
"Junmyeon, oni ma týrali. To-to všetko čo mi spravili. Toľko bolesti a utrpenia. Ale mimo nich si ty prvý, čo o tom vie... nechcela som o tom nikomu hovoriť. Nikdy... " povedala som. Junmyeon nevedel čo má povedať. Iba ostal na mňa pozerať.
"Odišli sme z Číny a ja som dúfala ,že už ani jedného v živote neuvidím. Ale keď som dnes v škole videla Krisa...a on za mnou potom po škole prišiel a spravil to zase... Spravil mi aj toto" povedala som a ukázala mu ten cucflek. Prstom po tom pomaly prešiel.
"Lea je mi strašne moc ľúto čim si si musela prejsť. A ja sľubujem, že ak sa za ešte raz čo i len dotkne, tak mu ukážem" povedal naštvane.
YOU ARE READING
DON'T TOUCH ME!
Fanfiction,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... " *Varovanie* Príbeh b...
