"Ja... neviem či som pripravená sa vydať za Chanyeola" povedala som a Junmyeon sa na mňa prekvapene pozrel
"Ako to myslíš?"
"Myslím to tak , že som mladá, som tehotná a zomieram. A nechcem zbytočne Chanyeolovi zaťažovať týmto život. A-a ... proste ja som z toho zúfalá. Celý deň nad tým premýšľam" povedala som s roztraseným hlasom a v očiach sa mi objavili slzy
"Lea.. Obaja ste mladí. Chanyeol to robí pretože ťa ľúbi a chce si ťa vziať. A to že na to myslíš , je práve to že si tehotná. Hormóny ti hádžu s celým telom a mysľou a ty nevieš čo s tým robiť . Ešte keď si si zažila , to čo si si zažila. Ale ver tomu že to tak má každý pred svadbou. Kedy vlastne bude?"
"V sobotu..."
"Túto čo bude ?" Spýtal sa prekvapene a ja som mu na to len prikývla.
"Tak sa ti ani nečudujem . Si proste len v strese. A Chanyeol určite tiež. Ale to prejde. Predstav si ako tam stojíš vo svojich svadobných šatách. Na pravej strane kňaz na ľavej my ..kamaráti a rodina . A pred tebou , za ruky držiaci ťa Chanyeol. Pozeráte sa na seba. Obaja s úsmevom hovoriac si svoje ,,áno" . Len si to skús predstaviť" povedal a ja som tak robila. Bola to nádherná predstava. VŠETKO vyzeralo tak nádherne. Chcelo sa mi rozplakať sa úplne. Vlastne sa to aj stalo. Roztrasená som ho objala.
"Ďakujem že pri mne stojíš a že si bol ochotný kvôli takejto blbosti prísť za mnou"
"Nie je to blbosť. Ide o tvoj a Chanyeolov život. Ste moji kamaráti. Chcem aby ste sa mali obaja dobre"povedal s úsmevom
"Ako sa ty cítiš?" Spýtala som sa .Prekvapene sa na mňa pozrel
"Hmm?"
"V Číne si mi vyznal lásku, tak ja len že ako to znášaš ty. Či už to prešlo?" Usmiala som sa
"Neprešlo. A ešte tak dlho neprejde. No tak keď mi Chanyeol povedal, že sa musíme zastaviť ešte v zlatníctve pre prsteň lebo ťa chce požiadať o ruku, tak ma to trochu zabolelo a zrútili sa mi všetky šance , že by som s tebou niekedy bol" uchechtol si kyslo
"Ale tu na mne nezáleží. Ide o vás predsa"
"Je mi to ľúto..."
"To je v pohode. Ja som rád ,že si s Chanyeolom. Je pre teba ten pravý. A kto hovorí opak , tak je proste hlúpy"
Bola som šťastná,že mám takého kamaráta akým je Junmyeon. Bolo mi ho síce ľúto, pretože bol vo veľmi veľkom friendszone.
Pretože ak by som nechcela byť s Chanyeolom tak pred ním je ešte tak či tak Namjoon a Taehyung. Ale podľa mňa si všetci štyria zaslúžia niekoho lepšieho ako som ja. Stále sa mi vŕta hlavou , ako som sa im vôbec začala páčiť niekomu ako sú oni.
"Zajtra pôjdem s babami vyberať šaty" povzdychla som si
"Ide aj Zoe?" Spýtal sa ma
"Hej"
"Tak sa priprav, že ťa nenechá vybrať. Bude to dávať veci ktoré sa ti nebudú páčiť a keď si vyberieš niečo tak sa to nebude páčiť jej. Vždy to tak je" zasmial sa
"No zbohom rodina. Asi pôjdem sama" taktiež som sa zasmiala
"To ti radím"
***
Boli sme tam spolu potom ešte asi 10 minút. No začal mi vyvolávať Chanyeol . Chcela som si vypnúť telefón ,ale viem že by začal hysterčiť. S Junmyeonom sme opatrne zliezli dole. Sedieť tam , bolo vážne príjemné, ešte keby nie je taká zima ,tak by to bolo úplne skvelé..
Junmyeon si nasadol do auta .
"Odveziem ťa?" Spýtal sa ma
"Ďakujem , ale nie je treba. Ja sa radšej prejdem" usmiala som sa na neho
YOU ARE READING
DON'T TOUCH ME!
Fanfiction,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... " *Varovanie* Príbeh b...
