4:30
Zazvonil mi telefón. Natočila som sa k nočnému stolíku a zdvihla hovor. S nerozlepenými očami som si ani nemohla všimnúť kto mi volá.
"Haló? " spýtala som sa rozospate
"Dobré ráno slniečko" pozdravil ma Chanyeol. Z jeho hlasu bolo počuť nadšenie.
"Vieš koľko je hodín ty debil ?" povedala som nepríjemne do telefónu.
"Áno viem to presne. Musel som ťa ale zobudiť skôr"
"Načo?" zavrčala som
"Lebo si idem pre teba " zasmial sa
"Myslíš to vážne ? "
"Smrteľne ...za chvíľu som pri tvojom dome , tak vstaň z postele a bež sa obliecť" povedal a zložil.
"Zabijem ho" povedala som si do vankúša. Nebol čas , strácať čas. Postavila som sa z postele. Urobila každodennú hygienu . Bežala som sa obliesť.
Zo skrine som si vybrala šedé tričko s krátkym rukávom, čiernu sukňu a čierne silónky. Obliekla som si to. Vyčesala som si vlasy do copíku. Zazvonil mi telefón. Volal mi Chanyeol .
"Som tu " povedal do telefónu.
"Idem" odpovedala som a bežala dole.
Obula som si nízke čierne conversky a na seba hodila čiernu koženú bundu. Vyšla som z domu za Chanyeolom. Rozhliadla som sa , ale nikoho som nevidela . Vyšla som až na cestu , ale on nikde .No v tom ako som sa rozhliadala , tak na mňa zatrúbilo nejaké auto. Nadskočila som od ľaku.
Chanyeol vystúpil čiernej Kie. Vyzerala vážne pekne .Prišla som za ním.
"To je tvoje ? " zazrela som na neho
"Áno" usmial sa
"Ja len že či si to auto neukradol náhodou svojmu otcovi. Nechcem skončiť v správach" zasmiala som sa
"Nie , je moje " povedal pyšne
"Gratulujem " povedala som unavene
"Si nahnevaná? " spýtal sa ma prekvapene
"Nie ,som unavená !" skríkla som a požmolila si oči.
"Nemôžeš celý život prespať " zasmial sa
"Ty si teraz zo mňa robíš srandu dúfam ... VŠAK ESTE NIE JE PORIADNE ANI 5 HODÍN RÁNO!" skríkla som
"Hej robím a sadaj do auta,ideme sa najesť" usmial sa
Zobral nás do McDonaldu , pretože jedine to majú otvorené o takejto hodina. Je to síce nezdravé, no komu to vadí,že áno.. obaja sme dosť chudý ,takže nám to nijako neublížilo. Každý sme si objednali to, čo sme mali najradšej.
Keď sme odtiaľ odchádzali bolo 5:30. Chanyeol mal trošku stres z dnešného vystúpenia .
"Láska , všetko bude dobré , neboj... budem tam s tebou" usmiala som sa na neho a chytila za ruku
"Som rád že stojíš pri mne " povzdychol si . No následne sa usmial a objal ma.
"Milujem ťa " zašepkala som
"Aj ja teba" povedal , pootočil mi tvár a pobozkal ma.
Vystúpili sme z auta. Vošli sme do budovy školy a mierili si to cez tmavú chodbu k našej triede.
"Zvláštne, nikto tu nie je " začudoval sa Chanyeol , keď sme prišli do triedy. Asi prečo pán Park...
Posadil sa na svoje miesto. Ja som išla na to svoje.
YOU ARE READING
DON'T TOUCH ME!
Fanfiction,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... " *Varovanie* Príbeh b...
