Celú cestu som nemala ani náznaky toho ,že by som potrebovala spať. No chalani spali obaja ,takže som sa nemala s kým rozprávať. Pozerala som sa na obrazovku na ktorej bolo napísané,koľko ešte budeme letieť.
"Ešte pol hodinu" zašepkala som a povzdychla si.
Opatrne som sa postavila z Chanyeola. Tak aby som ho nevzbudila. Išla som na wcko a dúfala že keď sa vrátim tak už budú hore. No oni stále spali.
Obaja boli dokonca roztiahnutý ,takže som si nemohla ani k ním sadnúť. Tak som išla teda na tie miesta čo boli oproti. Ihneď som sa nacapila na okienko.
Pod nami sa začali objavovať svetlá. Pravdepodobne sme už boli v Číne.
Bola som hrozne unavená,ale ani za toho boha som nevedela zaspať. Skúsila som to zase.
Zavrela som oči.
" Noták... Nepozeraj sa tak na mňa. Nepáči sa mi to. Otvor ústa a začni" povedal Kris
" Čo ak to nespravím?" Spýtala som sa ho po vystrašene
"Tak ťa bude čakať niečo veľmi bolestivé. A ak ti to nebude stačiť , zavolám si na pomoc Taa"
"Nie" zafňukala som
"Tak si vyber" usmial sa
"Nenávidím ťa " povedala som s roztraseným hlasom . S veľkou nechuťou som ho vzala do úst .
"Presne tak" povedal a vplietol mi ruku do vlasov
Strhlo ma zo spánku. Dobre,radšej som nemala ísť spať. Predýchavala som ďalšiu spomienku. Zodvihla som zrak a zbadala ako sa Chanyeol a Kihyun rozprávajú.
"V pohode láska?" Spýtal sa Chanyeol , ktorý si všimol že sa na neho pozerala
"H-hej.." zakoktala som sa
"Poď sem medzi nás" usmial sa Kihyun
Postavila som sa a presadila sa na svoje pôvodné miesto.
"Za chvíľu pristávame" povedal Chanyeol
"Potom ostáva iba dostať sa na náš hotel"
"Počkať , my budeme v hoteli? Chanyeol ...Toto je Čína , tu sú hoteli strašne drahé!" povedala som a začala som sa mračiť
"Láska neboj... O peniaze sa nestaraj. Hlavne , že si to spolu užijeme " povedal s úsmevom
"Ako sa nemám starať o peniaze , keď v hoteli , za jednu noc a jednu osobu chcú 127 000 wonov???"
" Proste to nerieš" prekrútil očami
"Tak fajn..." povzdychla som si . Na zvyšok cesty som stíchla. Iba keď sa ma niekto niečo spýtal , tak som odpovedala. Ja nechcem aby za mňa toľko utrácal. Potom sa cítim ako zlatokopka.
Onedlho sme pristávali. Nasadila som si rúško. A keď sme vystupovali , opäť sa stalo to čo pred tým . Kihyun ma schovával , zatiaľ čo okolo nás pobehovali fotografi , novinári a fanúšikovia. Prevzali sme si naše kufre a prechádzali sme cez letisko kde takých ľudí snáď bolo ešte viac.
"Kihyun , to je vaše dievča?!"
"Prečo ste doteraz nepriznal , že ste vo vzťahu?"
"Kto je to dievča?"
Tieto otázky sa stále opakovali. Lenže v čínštine. Nevedela som, že byť slávny je tak komplikované. Nemáte vôbec žiadne súkromie , ľudia okolo vás lietajú ako supy . Bolo to strašné. Obávala som sa , že takéto niečo sa bude diať aj pri Chanyeolovi. Čo ak budeme niekedy niekde spolu v súkromí a niekto nás bude z vonku fotiť. Vyšli sme z letiska a pred ním stálo auto. aj s vecami sme si do neho všetci traja nastúpili.
YOU ARE READING
DON'T TOUCH ME!
Fanfiction,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... " *Varovanie* Príbeh b...
