Zobudila som sa na to, že mi zvonil budík.
Obliekla som si modré nohavice, čierne tielko a na to dala čierny sveter. Išla som spraviť raňajky. Prišla som do kuchyne, no otec už bol hore.
"Prepáč za to, čo som ti včera povedal" povedal a podal mi raňajky.
"Dal si do toho kyanid, jed na potkany alebo niečo takéto?" spýtala som sa chladne
"Prečo by som mal?" spýtal sa prekvapene a pozeral sa mi do očí.
"Však ma tak strašne nenávidíš, že by som sa ani nečudovala" povedala som bezducho a vrátila mu tie raňajky.
"Je pravda že ťa nenávidím, ale koho by som potom šukal?" usmial sa
Nič som na to nepovedala. Nechcela som od neho ešte takto pred odchodom schytať ďalšiu dávku alebo prípadne päsťou do brucha. Odišla som si do izby pre tašku. Dala som si sluchátka a vytratila som sa z domu. Opäť som nemala chuť sa s nikým rozprávať a už vôbec nepripadalo k úvahu aby sa ma niekto dotýkal. Vážne , teraz nie... ÚŽASNÉ...
Prišla som do školy. Ignorovala som všetkých a všetko, ako sa len dalo. Všetci sa na mňa pozerali. Asi kvôli tomu jak si ma včera zatiahol Chanyeol do zadu.
Asi si myslia ,že sme spolu niečo mali...Alebo máme
Išiel okolo mňa Kris. Zrazu ma chytil za zápästie. Mal prelepený nos. Naklonil sa k môjmu uchu
"Za toto zaplatíš" pošepkal mi. Pozrela som sa na neho neprítomným výrazom.
"Mne je to jedno..." povedala som opäť bezducho. Prekvapene na mňa pozrel.
"Tebe je to... jedno?" spýtal sa a zapozeral sa mi do očí.
"Hej, aj tak nemám čo stratiť" povedala som
"Čo sa stalo s tým dievčaťom, ktorému len spomeniem, čo sme spolu robili tak už sa trase? ..." Znova som neodpovedala. Bez slova som a pokračovala smerom do triedy. Keď som išla do triedy išla som okolo chalanov. Chanyeol sa na mňa pozeral. Prešiel mi mráz po tele. Po tej včerajšej scéne sa na neho nemôžem ani len pozrieť. Sklonila som hlavu k zemi.
"Lea!" Skríkol, ako vždy vysmiaty Baekhyun. Prešla som okolo nich a vôbec som nereagovala. Prišla som do triedy k môjmu miestu. Šmarila som tašku k stolu a sadla si a položila si hlavu na lavicu. Prišla usmiatá Zoe a sadla si ku mne.
"Ahoj, vieš čo sa včera stalo? " povedala vysmiato a ja som sa na ňu ani nepozrela. Do očí sa mi naliali slzy.
"Lea?" spýtala sa prekvapene. Neodpovedala som. Pozerala som sa pred seba na jedno a to isté miesto, pomaly som ani nežmurkala. Nemala som chuť baviť sa s nikým. Popravde, keby som vtedy sedela s ňou, tak by som nič Chanyeolovi nepovedala a teraz by som bola v pohode.
Cítila som ako so mnou Zoe trasie, aby docielila aspoň nejakú reakciu. Ja som sa však stále ani nepohla.
Hneď ako zazvonilo tak sa všetci začali zbiehať do triedy. Opäť som na mne cítila pohľady. Baekhyun sa mi snažil nejako prihovoriť. Zodvihla som hlavu a pozrela sa na neho nezaujate. Sadol si na miesto. Ochvíľu mi priam pod nos dopadol papierik.
"Leuška stalo sa niečo? Si nejaká divná"
Prečo by som mala hovoriť niekomu ako mi je, keď ho to aj tak nezaujíma? Pýta sa len zo slušnosti. Skrčila som papierik a zahodila ho na zem. Keď som sa na Baekhyuna pozrela, tváril sa zmätene. Ani na hodine dejepisu , som nejako nereagovala. Učiteľ ma zavolal k tabuli, keďže som čučala do blba. Postavila som sa a podišla pred tabulu. Stála som pred ňou čelom k učiteľovi. Nie, že by som s tým mala problém, vedela som to, problém som mala s rozprávaním. Mala som ten istý pocit, ako keď som na túto školu prišla prvý krát.
YOU ARE READING
DON'T TOUCH ME!
Fanfiction,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... " *Varovanie* Príbeh b...
