*o týždeň neskôr, štvrtok - 24.12*
Už hneď z rána ,ako som si rozlepila oči,som si začala škrečkovať paplón. Chanyeol mal z neho stále menej a menej. No ..O to mi vlastne išlo.
Otočil sa na mňa.
"Čo to robíš?" Spýtal sa unavene,pretože som ho s tým práve zobudila.
"Beriem si paplón" povedala som a privlastnila si ďalšiu časť paplónu. Otočila som sa ku oknu a začala sa potichu smiať.
No v tom si ma Chanyeol pritiahol k sebe. Zobral mi paplón a zakryl nás oboch.
"Spi ešte prosím ťa" povedal unavene do vankúša
"Ale mne sa nechce spať..." Povedala som urazene. Pozrela som sa na hodiny.
"Chan...Je 8 hodín ráno a my sme dnes ešte nič neurobili. Nemáme ani darčeky"
Zodvihol hlavu z vankúša a pozrel na mňa.
"To je pravda,ale 10 minút nás nezabije" pritúlil si ma bližšie k sebe a zase sa dal do pozície spiaceho medveďa. Povzdychla som si a snažila sa dostať od Chanyeola,aby sme náhodou nezaspali.
"Máš 10 minút!" Povedala som a odišla z izby.
Sú Vianoce a my vážne ešte nič nemáme. Dnes večer budem prvý krát jesť s inými ľuďmi ako s Chanyeolom ,s jeho rodičmi a sestrou,ktorá o mne stále nevie. Bola som z toho celkom nervózna. Radšej som išla pripraviť už teraz.
Išla som si do kúpeľne umyť zuby. Očesala som si vlasy. Zároveň som premýšľala čo kúpime ako darčeky.
Pozrela som sa na čas. Už ubehlo 10 minút. Čudovala som sa tomu,však som spravila len tieto dve veci... Vybrala som sa teraz spraviť Chanyeolovi raňajky. Ja som nebola hladná. Spravila som mu ovsenú kašu s ovocím.
Skúsila som ho ísť zobudiť.
"Láska vstávaj"sadla som si za neho na okraj postele. Neodpovedala mi.
"Chan máš poslednú možnosť, inak prídem s plánom B" pohrozila som ,no s ním to ani tak nejhlo.
"Fajn... Koledoval si si o to" postavila som sa a zašla naspäť do kuchyne. Do pohára som nabrala studenú vodu.
Prišla som do spálne a postavila sa hneď vedľa neho .
"Dávam ti poslednú šancu Park" povedala som a naklonila nad ním pohár. Čo nevidel, pretože bol otočený k oknu.
"Psssst" ozval sa
"Ako si praješ" zasmiala som sa a vyliala som na neho pohár vody. V momente sa strhol a posadil sa.
Pozrel sa na mňa. Po tvári mu stekala voda.
Ja som sa sotva udržala ,aby som sa tam nezačala smiať. Pozeral na mňa úplne zmätene.
"No dobré ráno" zasmiala som sa
"To nešlo príjemnejšie?" Spýtal sa a nadvihol obočie.
"No však som skúšala,ale niekomu sa nechcelo" usmiala som sa. Zhlboka sa nadýchol. Spustil nohy na zem a postavil sa. Odišiel do kúpeľne.
Začala som sa smiať.
"VRÁTIM TI TO" skríkol na mňa z kúpeľne
"Aj ja ťa ľúbim" zakričala som naspäť.
Išla som zvliecť mokré posteľné prádlo. Zo skrine som vybrala čisté. Posteľné prádlo , ktoré som práve dala dole som nahádzala na seba na kôpku a čakala som ,kedy Chan výjde z kúpeľne.
Keď po sto rokoch konečne z tej kúpeľne vyšiel,hneď som sa tam votrela ja. Nahádzala som prádlo do práčky a nechala prať.
Chanyeol sa zatiaľ išiel najesť. Stále bol mrzutý z toho budíky ,čo som mu pripravila.
Keď som sa išla do kuchyne napiť , Chanyeol si ma zastavil.
"Dnes si mi ešte nedala pusu" povedal a pozrel sa na mňa .Pritiahol si ma k sebe. Postavila som sa na špičky, aby som mu mohla dať pusu. No zrazu na mňa vylial vodu. Pozrela som sa na neho. Po vlasoch a tvári my stekali maličké prúdy vody
YOU ARE READING
DON'T TOUCH ME!
Fanfiction,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... " *Varovanie* Príbeh b...
