DON'T TOUCH ME!

>96<

*pohľad Chanyeola*

Zanechala si v mojom srdci obrovskú dieru, ktorú sa mi nepodarí len tak zlepiť. Bola si zmyslom môjho života. To kvôli tebe som mal chuť ráno vstávať a žiť. To kvôli tebe som mal potrebu sa snažiť. To kvôli tebe som sa dokázal dostať až sem. Vždy si ma podržala a podporovala si ma. Keď som sa chcel už vzdať , bola si tu pre mňa. No keď ťa teraz potrebujem najviac, tak ty tu nie si. Vravela si, že je pre teba najhoršia vec je, keď ma vidíš plakať, alebo keď som smutný. Ale čo keď to je kvôli tebe?...

Prešlo päť dní od toho, čo ma Lea opustila. Nikdy predtým som sa necítil tak zničene ako teraz. Mal som pocit, ako keby už nič na svete pre mňa nemalo zmysel, pretože ja som o svoj zmysel života prišiel. Nečakal som , že sa niekedy budem nachádzať na pohrebe niekoho koho milujem. A už vôbec nie, že to bude moja tehotná manželka. Cítil som sa, ako na pokraji nervového zrútenia.

Nepomáhalo mi k tomu ani ten fakt, že mesiac po tom ako sme sa vzali jej v jednu dobu bolo stále horšie a horšie. Videl som na nej , ako sa trápi ,ale nechcela mi o tom povedať. Ja som však o všetkom vedel a tak ako sa ma snažila ona oklamať že je všetko v poriadku, tak ja som sa snažil nájsť nejaký spôsob ako jej pomôcť.

No nepodarilo sa mi pomôcť jej.
Je to ešte horšie keď si uvedomujem ,že som s tým nič nespravil.

Spamätáva sa mi z toho veľmi zle.
Od vtedy, čo som sa vrátil z nemocnice domov, som nevyliezol z bytu. S nikým som sa nerozprával. Dokonca ani s rodičmi. Celé dni som preplakal. Však aj čo iné by som mal robiť , keď som stratil to najdôležitejšie čo som v živote mal.
Chcem svoju princeznú naspäť...

Bolo zvláštne tu teraz po toľkých dňoch, zavretých doma a osamote stáť s toľkými ľuďmi. Všetko to boli ľudia, ktorý Leu mali radi. Či sú to kamaráti alebo rodina ,a nebolo ich tu málo.

Bola dlho v tom, že je na všetko sama. Aj keď sme sa spoznali. Bála sa ..
No nikdy tu nebola sama.

Problém bol v tom, že tak bola naučená žiť. Musela sa spoliehať na seba a neverila ľuďom. Tak ako neverila ani mne.
Cítil som sa úžasne keď ma objala sama od seba, aj napriek tomu jej strachu. Alebo ako sme sa tam k sebe večer túlili. Na tie spomienky nikdy nezabudnem. Sú to pre mňa kľúčové spomienky. A taktiež to boli prvé veci, kvôli čomu sme sa vôbec začali baviť.

Hovorila mi, že kebyže by nebolo toho dňa ,kedy u mňa aj s chalanmi prespávala, tak by sa stále snažila presvedčiť sa ,že ku mne nič necíti

"Ako to zvládaš?" Spýtal sa ma pošepky Namjoon ktorý taktiež nevyzeral najlepšie. Vyzeral ako keby vôbec nespal.

"Zle, ty?"

"Strašne za tieto dni som dokopy naspal 7 hodín. Cítim sa strašne slabo. Nemôžem uveriť tomu, že je to pravda. Stále čakám že sa zobudím, že je to iba sen ,alebo že na mňa vybafne spoza gauča celý štáb aj s Leou, že natáčajú nejakú reality show"

"Taktiež som v to dúfal" povzdychol som si
"Namjoon... Prečo ona? "

"Pretože bola príliš dobrá na tento svet" povedal a chytil ma za rameno

"Príliš dobrá je slabé slovo" povedal som a tentokrát si povzdychol on. Pustil ma

"Myslíš že nás vidí?" Spýtal sa ma