Bolo mi strašne zle.
Išlo zo mňa snáď všetko čo som dnes zjedla, čo ma moc netešilo.
Nemala som v sebe už nič.
Začala som zvracať žlč.
Bolo to odporné.
Prestala som .
Stála som stále na tom mieste , lenže som sa triasla , ako ratlík.
Snažila som sa zbaviť odpornej pachute tým,že som sa to snažila vypľuť.
Narovnala som sa a s rozklepanými nohami som sa snažila vrátiť naspäť ,medzi ostatných, no tým že som sa sem ponáhľala , som bola absolútne dezorientovaná.
Vybrala som sa teda niekam.
Myslela som si ,že som stratená a že tu umriem od bolesti, no našťastie som našla Luhana a Sehuna.
Išli mojím smerom.
V rukách niesli drevo.
Rozprávali sa a usmievali sa na seba.
Keď ma zbadali, ako som sa k ním pomaly blížila, pričom som sa ešte stromov pridržiavala, tak Luhan okamžite pustil všetko, čo mal a rozbehol sa smerom ku mne.
"Lea , si v poriadku?" Chytil ma za obe ramená. Pozrela som sa na neho.
"Hej len... Mi je trochu zle"
"Trochu? Však vyzeráš jak keby si mala odpadnúť.. čo všetko ťa bolí?" Spýtal sa Sehun ustarostene
"Točí sa mi hlava a zvracala som" odpovedala som
"Tak to asi trochu nebude."
Povedal nervózne Luhan.
"Poď, budem ťa istiť" povedal a pokračoval so mnou.
Cítila som sa vážne nahovno.
Ďakujem Bohu,že mi zoslal Luhana a Sehuna , ktorý mi pomohli vrátiť sa k ostatným.
Vyšli sme z lesa . Pomaly sme si to mierili k altánku. Keď ma zbadal Chan, rýchlo sa ku mne rozbehol.
"Láska!" Silno ma objal
"Čo sa stalo?"
"Došlo mi nevoľno, nechcela som byť tu medzi vami,aby ste sa na to museli pozerať"
"Si v pohode?" Prišiel ku mne môj bratranec
"Hej , to bude asi len tým , že som sa rýchlo najedla doma... Ale už je mi lepšie" usmiala som sa
"Na.. toto ti pomôže" povedala Zoe a podala mi štamperlík. Čuchla som si k tomu . Bol v tom alkohol. Pravdepodobne vodka.
Ceľkom mi prišlo z ten vône zle. Vrátila som jej to.
"Prepáč,ale ...Nejak nemám chuť na alkohol"
Prekvapene sa na mňa pozrela.
"Prosím? Ty nemáš chuť na alkohol? Však ty si ma v podstate naučila piť" povedala s vyvalenými očami na mne
"..Nie si chorá?" Spýtala sa
"Ježiši rob zo mňa alkoholika" prevrátila som očami
"Nie nie som chorá. Len mám teraz až nejak rozhádzaný žalúdok"
"Tak to chápem.. ale keď ti bude dobre , tak pôjdeme piť, je ti to jasné?" Usmiala sa na mňa
"Totálne" tiež som sa na ňu usmiala
Vybrala som sa sadnúť si do altánku.
Bolo mi vážne zle.
Ale necítia som sa na to , že by som ešte zvracala , takže aspoň tak..
Zobrala som si fľašu s vodou a naliala si z nej do pohára. Zatiaľ kým som pila , prišiel ku mne Taemin.
"Môžem?" Spýtal sa
"Jasné.." povedala som a on sa posadil vedľa mňa.
"Počul som od môjho otca , že máte zajtra súd" povedal Taemin a mne od prekvapenia zabehla voda.
Začala som sa s ňou dusiť a kašľať.
Búchal ma po chrbte , čo mi pomáhalo a ja som sa prestala dusiť vodou.
Pozrela som sa na neho.
"PROSÍM??" spýtala som sa prekvapene
ESTÁS LEYENDO
DON'T TOUCH ME!
Fanfic,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... " *Varovanie* Príbeh b...
