DON'T TOUCH ME!

>89<

Bola som neskutočne šťastná že som opäť s Chanyeolom. Mala som pocit že sa na mňa usmialo šťastie.

Keby nebolo tej leukémie ,tak mi je úplne ukradnutý môj život predtým.
I keď mi nešla do hlavy jedna vec. Aj napriek tomu, že umieram tak si ma Chanyeol chce vziať.
Keďže svadby vždy stoja nie malé peniaze.
A načo to bude dobré, keď o mňa aj tak príde. Potrebovala som sa ho na to spýtať.

"Láska?"

"Áno?" Spýtal sa spoločne s Namjoonom.
Chanyeol sa na neho ihneď pozrel.

"Heh... Pardón sila zvyku" uchechtol si Namjoon.

"Načo budeš zbytočne míňať peniaze na svadbu, keď ? .. Však vieš" Spýtala som sa prekvapene

"Chcem tu byť pre teba až do konca. No a chcel som si ťa vziať, pretože ťa milujem a to je to hlavné" povedal a chytil ma za ruku

"Ako si vedel že ti poviem áno?"

"Nevedel... Myslel som si že má pošleš do prdele aj napriek tomu že to viem. Ale niečo mi hovorilo už predtým že sa voľačo s tebou deje a že ti nemám veriť"

"Tak sa tomu niečomu môžeš poďakovať" povedala som a naklonila sa k nemu , aby som mu mohla dať pusu.

***

Neskôr k nám prišla sestrička a oznámila mi, že som v poriadku a že to nie je nič ,čo by mi nejako ublížilo. Že toto je bežné že sa v tehotenstve stane. Nikdy som o tom síce nepočula ,no ja som medicínu neštudovala. Takže som sa naďalej nestarala .

Potešilo ma, že tu nebudem musieť ostať. Pred nemocnicou sme sa rozlúčili s Junmyeonom. Bola som na neho síce stále torchu nahnevaná , no to sa ani poriadne nedalo , pretože keby mu to nepovie tak neviem čo by teraz bolo so mnou.

Konečne som sa po dlhej dobre úprimne usmievala. Cítila som sa tak skvelo.

S Chanyeolom a Namjoonom sme sa vrátili ku mne domov. Chan najprv chcel ,aby som s ním išla k nemu , teda v podstate k nám. No ja som nechcela nechať Namjoona samého. Cítila by som sa neskutočne zle, kebyže ho, teraz keď som zase s Chanyeolom opustím.

Keď sme prišli ku mne , tak sme s Chanyeolom zaliezli hneď do mojej izby.
Chvíľu sme tam vedľa seba len tak ležali a rozprávali sa. Vedela som že to neostane len pri rozprávaní.

No povedali sme si všetko čo sa nám udialo medzitým,ako sme spolu neboli.
Mňa dosť záujmalo to, čo bol Chanyeol s chalanmi nacvičovať.

Povedal mi aké úžasné to bolo. Páčilo sa to aj jemu ale aj chalanom. A že sa teší na ich debut.

Ja som mu prezradila to , že ma takmer zase znásilnili. No aby si nemyslel ,že moji chalani tak som mu povedala presne čo sa stalo. Taktiež som spomenula ako ma Namjoon zachránil. Ako mi bol po celý ten čas oporou a staral sa o mňa.

Ukázala som mu aj tú ranu ktorú som mala po tom , ako som sa skoro podrezala po tom čo som zistila že som tehotná a že mám leukémiu.

Toto bolo prvý krát čo to od toho vidím aj ja. Stále mám pred očami to ako bolo vidno mäso a ako veľa krvi z toho vyšlo. Bolo to nechutné.

Chanyeol zobral ten obväz a zaviazal mi to naspäť.
"Nemôžem sa pozerať na to ako si si ublížila" povedal popritom a ako mi to zaviazal tak ma objal.
"Že už to nespravíš?"

"Som s tebou, takže nemám už na to dôvod" usmaila som sa
"Ale už ťa nikdy nechcem stratiť" povedala som

"Mňa sa len tak ľahko nezbavíš" zasmial sa