Zazvonilo, no bohužiaľ Krisa to asi moc nezaujímalo. Stále ma bozkával. Pridal jazyk s ktorým mi začal preskúmavať ústa znútra. Natlačili sa mi opäť slzy do očí.
Ležala som pod ním a snažila sa vymyslieť čo urobím. Mala som len jednu možnosť...
Kolenom som ho kopla medzi nohy. V tom momente zmeravel a prestal. Zvalil sa vedľa mňa na zem a taktiež sa mu nahrnuli do očí slzy.
Postavila som sa a bežala ku dverám. Kris sa snažil postaviť tiež. Odomkla som a začala lomcovať s kľúčkou. DVERE SA ZASEKLI. Skúšala som ich otvoriť. Nešlo to . Tak som sa o ne oprela celím telom a naraz sa otvorili. Vybehla som z učebne a išla preč.
Bola som rada, že som vonku. Prišla som do triedy a tam už bola učiteľka angličtiny. Zadýchane som vošla dnu.
"Pani....učiteľka. Prepáčte že meškám...ale bola som na toalete." vymyslela som si a zadýchane som povedala. Posadila som sa na svoje miesto. Chcelo sa mi zase plakať. Cítila som ako sa na mňa zase niekto pozerá.
"Lea deje sa niečo?" spýtala sa ma učiteľka
Rýchlo som si zotrela slzy a pozrela na ňu.
"Nie...nič sa nedeje"
Neverila mi. Zamračila sa.
"Lea" napomenula ma
"Prosím" Pozrela som sa na ňu nevinne.
"Príď po hodine za mnou" povedala a ja som prikývla.
Zapozerala som sa do učebnice. Zrazu do mňa Zoe drgla. Ignorovala som ju. Stále sa snažila cez hodinu upútať moju pozornosť. Ani to so mnou nehlo. Mala som im dať pokoj. Mali by si rozmyslieť čo po mne chcú. Zazvonilo a ja som sa rýchlo postavila a išla za učiteľkou. Zastavili sme sa pred triedou.
"Vážne si v pohode?" spýtala sa ma neisto
"Áno pani učiteľka, len máme doma s otcom ťažké obdobie, ale to prejde" vymyslela som si. Nikdy to neprejde. Iba keby... Nie nedávaj tomu nádej Lea.
"Kebyže potrebuješ s niečim pomôcť, tak som tu pre teba" usmiala sa na mňa a odišla. Vrátila som sa do triedy.
Posadila som sa na svoje miesto, otvorila som knihu ktorú som mala už riadne dlho rozčítanú a začala v nej listovať na miesto kde som naposledy skončila . Našla som stránku a začala čítať. Prišla ku mne Zoe a posadila sa.
"Lea nepridáš sa k nám?" spýtala sa. Pozrela som na ňu s výrazom 'neotravuj ma', prevrátila som oči a zapozerala sa späť do knihy.
"Ako dlho na nás budeš ešte urazená?" povedala otrávene. Neodpovedala som.
"Si strašná! Snažím sa uzmieriť, ale ty sa musíš chovať tak strašne detinsky" skríkla. Zodvihla som na ňu zrak, ale hneď som ho vrátila naspäť do knihy.
"Tvrdohlavá chudera! Prečo som sa s tebou vôbec zahadzovala?!" skríkla a hodila po mne môj peračník. Tie slová má ranili. Hrozne moc. Ale tvárila som sa, ako keby ma to nezaujímalo. Pozrela som sa na peračník , zodvihla ho zo zeme a vrátila ho na moju lavicu. Odišla som von z triedy a sadla si na lavičku pod okno. Dážď vytváral krásnu atmosféru ku knihe.
Bola som takmer na konci kapitoly,keď mi niekto zrazu vytrhol knihu z ruky a zahodil ju smerom k mojej triede. Rukou na temeni hlavy ma zatiahol za vlasy, tak, aby som zdvihla hlavu na neho. Pozerala som sa Krisovi do očí. Ani jeden nič nehovoril pozerali sme na seba. Bolo ticho. Tep srdca sa mi začal zrýchlovať a čím dlhšie bolo ticho, tým viac ma začal napĺňať strach.
No v jednej chvíli sa Kris začal mračiť. Zrazu som ucítila obrovské štípanie na ľavom líci. Hlava sa mi pootočila do prava. Chytila som si boľavé líce.
YOU ARE READING
DON'T TOUCH ME!
Fanfiction,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... " *Varovanie* Príbeh b...
