Všetci sa na mňa prekvapene zapozerali.
Nevedela som absolútne ako mám reagovať.
"No... viete. Keď sa dvaja ľudia milujú a.." išla som im to vysvetliť nejako nežne , nech z toho nerobia príliš veľkú drámu. Zvolila som metódu "mamička a dieťa" kde som sa im to snažila podať ako keby mali 6 rokov a ja som im chcela povedať že budú mať súrodenca. Keď sa ale zmýšľam nad tým ako bizardne to znie , začínam mať pocit že to nebol dobrý nápad. Našťastie ma nenechali dopovedať.
"TY SI TEHOTNÁ??" spýtali sa všetci prekvapene
"Tak asi áno keď sa vám o tom snažím nejako povedať"
"Ako je to možné?" spýtala sa Elise
"Normálne , spali sme spolu" zasmial sa Chanyeol
"Dobre ,blbá zase nie som.. Myslela som ,že či ste to nejako plánovali ,alebo je to len nehoda"
"No na pláne sme to vážne nemali" povedala som
"V koľkatom si vôbec mesiaci?" spýtala sa Zoe
"No ešte to nie je moc mesiac ,ale zachvílu to bude prvý"
"Takže to nemôže byť hentoho" povedala Zoe a ukázala na Namjoona, ktorý sa na ňu pozrel
"To teda nie. Ale chcem ,ak by to bol chlapček ,tak aby sa volal Namjoon" povedala som a pozrela sa na neho s úsmevom
"Zbláznila si sa že? Pomenovať dieťa po chalanovi s ktorým si spala" ozval sa Kyungsoo
"Neviem či je to horšie takto , alebo kebyže spolu predtým chodíte"
"Ľudia , tak trochu budeme rodičia my dvaja. A keď si to Lea želá , tak ja s tým nemám problém. Vy by ste to mali akceptovať. Vlastne vy nemáte ani na výber" povedal Chanyeol
"Chanyeol má pravdu. Príliš sa staráme do ich vzťahu. Neviem ani z akého dôvodu ,ale robíme to od začiatku. Dokonca ešte predtým ako sa dali dokopy, že Zoe.." povedal Lay a pozrel sa na ňu
Ona na neho premiestnila svoj zrak
"Prosím??" spýtala sa a zamračila sa na neho
"Chcem tým povedať že by sme im mali dať voľnosť v ich vzťahu. Do ostatných sa nestaráme tak ako do nich dvoch , tak ?"
"Staráme sa do nich pretože Chan chodí s naším malinkým maknae" povedal Sehun so smiechom pozerajúc sa na Laya a spoločne s Luhanom si sadli ku mne. Aby sa ku mne obaja pomestili tak odo mňa odtlačili Chanyeola.
"Sehun už to nie je vtipné" povedala som a pretočila očami
"Zlatko ver tomu že je" zasmial sa Luhan
"Tebe to príde vtipné lebo si jeho priateľ a držíš pri ňom dej sa čo dej.. " pozrela som sa na neho
"To je síce pravda ale tento vtip nikdy nezomrie"
"Fajn , tak mi to napíšte na náhrobný kameň,ale kým som tu tak s tým dajte pokoj , ďakujem" usmiala som sa na nich ironicky
"Vlastne by si s tým už mal začať" zašepkala som si pre seba no asi ma aj tak ostatní počuli
"Ja ťa nenechám zomrieť" povedal Chanyeol. Neodpovedala som mu na to. Pozrela som sa do zeme a povzdychla si.
Chanyeol si zrazu predo mňa kľakol. Chytil ma za obe ruky. Pozrela som sa mu do očí a on do tých mojich.
"Všetko sa dá dokopy. Budeme spolu vychovávať naše dieťa a budeme šťastná rodinka. Je ti to jasné? Nenechám ťa odísť. Proste nejako to vyliečime"
Viem že je to nemožné. Ale je zlaté akým spôsobom sa ma snaží nejako rozveseliť a dopomôcť mi myslieť na niečo iné. Objala som ho.
"Ty ,ja a náš drobec" z jeho hlasu bolo počuť šťastie. Ja ale cítim že tu nebudem dlho, takže viem že sa to nikdy nesplní. Nahrnuli sa mi slzy do očí no nebolo to vidno. Zosilnila som objatie.
YOU ARE READING
DON'T TOUCH ME!
Fanfiction,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... " *Varovanie* Príbeh b...
