,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... "
*Varovanie*
Príbeh b...
Netušila som kam a ako dlho tam pôjdeme. Chanyeol si vraj medzitým ,ako som bola s Yoorou písal s Onewom a ten mu napísal adresu na ktorú sme mali prísť. Pozerala som sa na navigáciu. Čím sme boli bližšie k cieľu,tým viac ma to deptalo.
Moja morálna podpora Chanyeol sa ma snažil aj tentokrát upokojiť . Skúšala som si predstavovať,že to bude dobré. Vydržalo mi to asi 10 sekúnd a napokon som zase začala stresovať. Chan sa len zasmial.
Dostali sme sa do nejakej mestskej časti , ktorá bola plná domov. Mala som pocit ako keby som tu niekedy už bola. Zastavili sme pri nejakom dome. Opäť som si nepamätala kedy som tu bola,ak som tu niekedy bola. Ale raz sa mi tento dom objavil v sne. Alebo to nebol sen?
"Sme tu" povedal Chanyeol a tým ma vytrhol zo zamyslenia.
Vystúpili sme a pristúpili bližšie k domu. Teda ku obrovskej , oblúkovitej bráne v ktorej boli dvere.
(Také aké bývajú v svätom Juri )
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Keby náhodou niekto nevedel...
Chanyeol zazvonil na zvonček. O malú chvíľu sa z neho ozval hlas starej ženy.
"To ste zase vy , jehovisti? Koľkokrát budem hovoriť že máte zmiznúť" ozvala sa podráždene
"Ja nie som jehovista... Som Park Chanyeol" zasmial sa Chan
"Park... Park .... Žiadneho Parka Chanyeola nepoznám" povedala . Zrazu sa zo zadu ozval mne aj Chanyeolovi známi hlas.
"Babi pusti ho, prišiel aj s našou Leou" ozval sa Onewov tlmený hlas. Síce ho bolo ledva počuť,ale vedela som že to bol on.
Započuli sme mierne zabzučanie a dvere sa odomkli. S Chanyeolom sme vstúpili na pozemok. Ocitli sme sa na dvore. Cestička viedla ku altánku ,ale rozdeľovala sa aj na pravú stranu ,kde sa nachádzal dom. Boli tam dvoje schody. Jedny viedli do pivnice a druhé hore na menší balkón, kde sa nachádzali vchodové dvere od domu. Stál v nich Onew a usmieval sa na nás.
"Poďte hore,už na vás čakáme" povedal
Ja aj Chanyeol sme vyšli po točitých schodoch a ocitli sme sa na menšom balkóne. Onew nás stiahol do domu .
Všetci traja sme stáli na menšej chodbičke. Vyzuli sme sa a dali si dole mikiny. Onew nám ich zobral,zavesil na vešiak a potom následne nás zaviedol do obývačky.
Postavili sme sa do prahu dverí. Pozeralo na nás veľké množstvo ľudí. neverila som ,že toto je moja rodina.
"Nechaj ma ,aby som vás zoznámil" povedal a priviedol ma bližšie k ním.
"Toto je naša babička a dedko, rodičia tvojej mami" ukázal na starých rodičov. Obaja v takmer v rovnakom veku . Usmiali sa na mňa a ja na nich tiež.
