Vyžehlila som si vlasy a položila žehličku na umývadlo , aby vychladla. Išla som do izby a opatrne na seba navliekla šaty. Našťastie som nemusela chodiť za otcom, aby mi tie šaty zapol, pretože som to dokázala aj sama. Postavila som sa pred zrkadlo a pozrela sa na seba. Vyzerala som o niečo lepšie , ako normálne vyzerám. Vrátila som sa do kúpeľne a nastriekala na seba tú najlepšiu voňavku čo som mala.Našla som si nejaký tmavo červený rúž. Celkom sa mi k tým šatám hodil, tak som si ho naniesla na pery .
"Čo tam ešte robíš? " kričal otec z dola
Všetko som nechala tak a išla som za ním.
Zastavila som sa a on si ma ticho prezeral. Skúsol si spodnú peru. Nechcem vedieť čo si predstavil.
"Môžeme ísť?" spýtal sa ma. Ja som prikývla a z domu namierila priamo do jeho auta.
Zamkol dom a nastúpil si tiež. Pustil rádio a ja som si začala spievať.Cesta mi ubehla veľmi rýchlo. Otec zaparkoval a my sme vystúpili. Vošli sme do luxusnej reštaurácie .
Prišli sme pravdepodobne k nášmu stolu , kde na nás čakala jedna osoba ktorá sa postavila hneď nás zbadala.
"San-Wu..." povedal vysmiaty otec a objal sa s tým pánom.
"Kim Jae-Hyun" povedal
"Môj syn tu bude za chvíľku len si odskočil"
Počkať, San-Wu? To mi príde povedomé..
Chvílu som ho skúmala a snažila sa prísť na to kto to je. No keď si to napokon uvedomila , prišlo mi až zle. Ale keď je tu on, tak tu musí byť aj... Zrazu ma niekto chytil zozadu za rameno. Pozrela som sa do zadu. Preboha,len to nie...
"Ahoj Lea" povedal Kris a usmial sa na mňa.
"A-A-Ahoj Kris" povedala som mu . Keby tu neboli naši otcovia , tak mu to jeho pitie vychrstnem do ksichtu a odídem.
"Lea hrozne si vyrástla od vtedy čo sme sa videli naposledy... Aj si opeknela " povedal Krisov otec a usmial sa na mňa
"Ďakujem vám " povedala som a usmiala sa na neho. Cítila som sa veľmi, veľmi, veľmi zle. Mala som chuť utiecť čo najďalej,ale... priniesli nám jedlo. A HLAVNE SOM NEMOHLA.
Tak som sa snažila tváriť,že je všetko v poriadku. Zobrala som do rúk paličky do ktorých som nabrala jedno Maki Sushi a vložila ho do úst. Kris bol oproti mne a pozeral sa na mňa. Bolo mi to dosť nepríjemné. Skúšala som si to nevšímať a pozerať sa inam. Cítila som na mne jeho pohľad.
"Prepáčte,musím si odskočiť..." povedala som a postavila sa od stola. Rýchlo som bežala na toalety. Pozrela som sa na svoj odraz v zrkadle.
"Horšie to byť nemôže... Prežijem tento deň a zajtra bude lepšie... určite" povzdychla som si. Ešte raz som sa na seba pozrela. Nič lepšie v tom odraze už nebude. Otvorila som dvere a išla von. Pred toaletami som sa ešte upravila. Otočila som sa a chcela ísť. No do niekoho som vrazila.
"Prepáčte..." povedala som pohotovo
"Lea?" spýtal sa ten do koho som vrazila. Zodvihla som pohľad. Stál tam Baekhyun.
"Ahoj..." pozrela som sa na neho. Nevedela som , čo mám robiť.
"Čo tu robíš? " prekvapene sa ma spýtal
"Som tu s otcom..." vyhovorila som sa
"a ty?"
"Sme tu s ostatnými na večeri"
"To sú tu aj ostatní?" spanikárila som. Nechcem aby ma tu videli s Krisom. Mohli by si niečo domýšľať.
"Hej, sme tu všetci..Teda až na teba"
"Neser ma Baekhyun ..." zavrčala som na neho
"Prepáč" usmial sa . Začali sme pomaly kráčať do jedálne
YOU ARE READING
DON'T TOUCH ME!
Fanfiction,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... " *Varovanie* Príbeh b...
