Započula som dievčenský hlas. Nepatril ani Zoe, Sarah ale ani Klaudii . Otvorila som oči. Obzrela som sa po miestnosti, a zrazu som ich zbadala.
Obe mali až snehovo bielu pleť . Bolo mi jasné že je to buď sen,alebo prelud . Keď som sa ešte chvíľu na nich pozerala otočili sa ku mne.
"Ah Lea,poď si sadnúť sem ku nám" povedala staršia žena. Postavila som sa ,a absolútne neochotne som prišla k ním a posadila sa k stolu,pri ktorom sedeli.
Vlasy ktoré im vyseli cez tvár si dali preč a ja som mala možnosť ich vidieť. Jisun a mama. Potešila som sa. Chcela som ich objať,no moje ruky cez ich telo iba prešli. Bolo to ako objímať vzduch. Takže úplne nijaké...
"Prečo ste tu? A kde sú ostatní?" Spýtala som sa ich
"O ostatných sa neboj... Skôr by si sa mala obávať ty. Otec ťa všade hľadá. Urobí všetko pre to aby ťa dostal naspäť. Všetko" povedala mama
"Takže by mohol ublížiť Chanyeolovi" spýtala som sa ich
"Jemu, celej jeho rodine ,vašim kamarátom... Takže by si sa mala báť o všetkých " uchechtla si
" je schopný ublížiť všetkým ktorí by ťa chceli ukrývať" povedala Ji
"Čo mám teraz robiť?" Povedala som zúfalo. No neodpovedali. Iba na mňa pozerali . Začala som sa cítiť zle.
"Mami?" Pozrela som na ňu. Obe boli ako socha. Strašilo ma to.
"Ji?" Pozrela som sa na ňu. Bola rovnaká ako mama.
Zrazu vyzerali ako sochy. Dotkla som sa ich a... Cítila to. Netuším ako,ale zhmotnili sa. Obzerala som si ich. No v tom sa začali rozpadať. Obe. V rovnakú chvíľu.
"Čo sa to deje ?" Ostala som na nich prekvapene pozerať.
Ostala z nich iba kôpka prachu a sutín.
Nahrnuli sa mi slzy do očí.
"ČO SA TO TU DEJE ?" vykríkla som a po líci mi stiekla prvá slza
Prestala som veriť že to je skutočné. Mávam halucinácie . Ale nie takéto skutočné. Nedokážem sa dotknúť niečoho čo neexistuje. Iba žeby hej...
Chvíľu som tam len tak stála . Bolo ticho . Nič sa nedialo.
No tie sutiny a prach čo z nich odtal sa začal spájať. Odstúpila som a so zdeseným pohľadom som sa na to pozerala. Zrazu sa z toho vyformovala postava. Keď sa to všetko spojilo , stál predo mnou otec.
"Ahhh ,tak tu si Leuška" zasmial sa. Pozerala som na neho s doširoka otvorenými očami. Začal sa ku mne približovať. Rozbehla som sa preč . On pomalým krokom išiel ku mne.
Pribehla som ku vchodovým dverám od bytu a vyšla von. Rozbehla som sa po schodoch. So slzami v očiach som bežala ako o závod.
Prišla som úplne dole. Otvorila som dvere a vybehla von.
No zrazu som vybehla z kúpeľne. Pozrela som sa na otca. Smial sa.
Nechápala som .
Rozbehla som sa zase preč.
Keď som vyšla dole z vchodových dverí tak som zase vybehla u Chanyeola z kúpeľne.
ČO SA TO TU KURVA DEJE ???
Cítila som sa ako blázon. Úplný blázon..
Skúšala som utiecť ešte raz. Opäť som bežala po schodoch. No začala som spomaľovať. Zbadala som na schodoch krv. Teda cestičku krvi. Ako keby niekoho niekto vliekol.
Pomaly som išla po tej cestičke,až som prišla ku zdroju. Začala som lapať po dychu . Vedľa dverí bol Chanyeol . Bol rozvalený na zemi. Ruky mal pripútané k radiátoru.
YOU ARE READING
DON'T TOUCH ME!
Fanfiction,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... " *Varovanie* Príbeh b...
