Vedela som že určite čoskoro umriem. No v tej zrazu som toho muža necítila. Mohla som dýchať. Žeby som bola mŕtva?
Nebola... Zhlboka som začala dýchať. Keď som mala dýchanie konečne pravidelné posadila som sa.
Zbadala som ,ako za tím mužom stojí Chanyeol, ktorý ho pomocou tej reťazi na pútach tiež škrtil .
"Tak čo ,páči sa ti to " povedal Chanyeol naštvane
"Pusť m-a ty sopliak" povedal ten muž
"Jasné, aby si nás tu mohol pozabíjať... Zabudni starký" usmial sa Chan. Vyzeral vážne strašidelne.
"Chanyeol..." Povedala som a on sa na mňa pozrel
"Lea" pribehol ku mne a kľakol si.
Ruky s putami prevliekol nad mojou hlavou a objal ma.
"Bože môj...Bál som sa o teba, neskutočne moc" povedal a zosilnil objatie
"Ja som si myslela ,že ti niečo spravili, zatiaľ kým som tu nebola" povedala som a skryla si tvár do jeho hrude.
"Takmer som ťa stratil" povedal a hlavu si bradou oprel o moju hlavu.
Vzdialila som sa a ihneď ho pobozkala. On sa pridal tiež. Prišlo mi to ,ako keby sme mali umrieť a toto je naša posledná chvíľa spolu.
Otvorila som oči a zrazu som videla toho s ktorým teraz zápasil . Stál niekoľko metrov pred nami a mieril na nás so zbraňou.
"Berte to pozitívne, aspoň umriete spolu" zasmial sa . Premiestnil prst na spúšť.
Chanyeol sa na mňa pozrel.
"Milujem ťa" povedal s roztraseným hlasom. Silno som ho objala. Chcem byť s ním až do posledného.
"Aj ja teba" povedala som a zavrela oči. Čakala som na to kedy príde výstrel. Miesto toho bol však počuť dutý zvuk a následne zvuku na to pádu tela na zem.
Otvorila som oči. Spoločne s Chanyeolom sme sa pozreli na to čo sa stalo. Bol pri nás zadýchaný Junmyeon. V ruke držal kovovú tyč. Ten muž ležal na zemi. V bezvedomí. Junmyeon sa na nás pozrel. Pustil tyč a pár krokmi prišiel k nám , tiež si kľakol a objal nás.
"Nenávidím vás" povedal Junmyeon
"Za to že nás chceli zabiť ?" Spýtal sa Chanyeol
"Nie, za to že ste skoro umreli" pritúlil si nás ešte viac. Po chvíli sme sa všetci postavili.
"Tam sú!" Zakričala Kyungsoo
Všetci pribehli k nám a objali nás.
"Okej ,vysvetlíte mi prosím,čo sa teraz stalo?" Povedala prekvapená Elise ktorá stála pri nás a pozerala na nás
"To je nadlho" povedala som
"Máme čas" povedal Junmyeon
"Chcem vedieť prečo vás chceli zabiť"
"Prišli za nami títo muži. Vyzerali ako policajti ,chceli zatknúť Chanyeola za to že ho videli sprejovať. No to sa mi nezdalo. Vedela som že to policajti nie sú, až vtedy keď ma skopli na koľajnice a Chanyeola mi zobrali preč" povedala som
"Pane Bože" pozrela sa na nás v šoku s pootvorenými ústami. Pridala sa k ostatným a objala nás.
" Boli ste schopní obetovať svoj život aby ste sa vzájomne zachránili." povedala a prestala nás objímať. A ostatní tiež.
"Ja by som nedokázala žiť,kedyže mu niečo urobia" pozrela som sa na Chanyeola
"Tak to máme rovnako" povedal a hravo ma pobozkal. Následne na to sa usmial
"Ale musíme poďakovať aj Junmyeonovi" pozreli sme sa na neho všetci
"Ste pre mňa ako moja rodina a záleží mi na vás . A tebe Lea ,som sľúbil že ti už nikto neublíži ,tak sa to snažím plniť" usmial sa Junmyeon a ja na neho tiež .
YOU ARE READING
DON'T TOUCH ME!
Fanfiction,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... " *Varovanie* Príbeh b...
