Stay With Me

1.Chaprer ♦ Stay With Me

Stratili ste už niekoho blízkeho, kto pre vás znamenal celý život? Cítili ste sa osamelo, ako keby ste boli úplne sám na celom svete? Strata mojich rodičov poznamenala môj úbohý život tak hlboko, že som si chcela ublížiť. Lenže niečo vo mne sa zlomilo a povedala som si, že na svete je ešte zopár ľudí, ktorým na mne žáleží. Celý svoj život som bola šedá myška, ktorá milovala svoju rodinu a v priebehu jedného dňa som stratila dve osoby, ktorých som milovala najviac na svete. No, ostal mi ju môj milovaný brat, ktorý je ten najlepší brat a môj ochranca. Som len 18 ročná baba, ktorá sa musela preniesť cez stratu milovaných osôb.

Dívam sa na výhľad z lietadla a už o malú chvíľu pristanem v mojom rodnom meste.

-O hodinu neskôr-

"Som taká uťahaná. Charlie, nájdi nejaký taxík, lebo ak budeme čakať na tvojho brata, tak sa ani nedočkáme cesty domov. Už som taká unavená, že na mieste zaspím."

"Ach, ty.Choď si sadnúť na lavičku, čakaj na kufre a ja idem pohľadať ten texík."

"Ale nebuď dlho. Čo ak stretnem Justina Biebera alebo niekoho iného ?! Pohni si !"

"Pochybujem, že tu bude Justin ale ako myslíš. Hneď som tu." Vzala som si kabelku a išla pohľadať nejaký taxík. Čakáme na môjho brata, ale vybil sa mi mobil a on na nás asi zabudol. Práve sme došli do Los Angeles, lebo sa tu sťahujeme. Išla som von a porozhľadla som sa po nejakom taxíku.

Hľadala som v mojej taške žuvačky a naraz do mňa narazil nejaký chalan. Skoro som sa strepala na zem, ale ten chalan ma chytil. Na chvíľu sa naše pohľady upriamili, ale to až potom.Teraz sa vám trošku predstavím.

Som Charlotte Clair Deverns. Mám 18 rokov a práve som sa prisťahovala do L.A. No, vlastne som sa vrátila. Keď som bola malá, tak sme sa s rodičmi presťahovala do Canady, kde som bývala až do teraz. Ale potrebovla som zmeniť lokalitu a začať od začiatku. Pred pol rokom mi zomreli rodičia a ja som bola zverená svojmu bratovi, ktorý má 25 rokov. Ale žije v L.A od svojich 17tich rokov kvôli štúdiu, takže aspoň budem s ním. Môj brat má snúbenicu Melisu, ktorú zbožňujem. Podľa mňa sa k nemu nehodí, ale má ju rád a ja to musím rešpektovať. Nerada sa tu vraciam, ale čo už. Sama by som v Canade neostala. Je pre mňa ťažké vraciať sa domov bez rodičov ale dúfam, že sa čoskoro znormalizujem.

A teraz niečo o mojej bláznivej kamoške.

Avalon Marie Goméz. Má 18 rokov a narodila sa presne v ten istý deň ako ja. Ona je z Canady, ale jej otec je z Mexica. Jej rodičia sa sťahujú tiež do L.A, ale až o dva mesiace. Zatiaľ ostane u nás. Je najstaršia z troch súrodencov. Má 14 ročného brata Carlita a 10 ročnú sestru Margaret. Je to najbláznivejší človek akého poznám.Dá sa na ňu spoľahnúť a vždy má šialené nápady. Poznáme sa už 15 rokov. Už od škôlky spievame a stále nás to baví. Zbalí kohokoľvek. Ja som skôr za tú šedú myšku, ale to si myslia iba oni. Som len normálna a viem sa kontrovolať. Viac sa dozvediete v príbehu.

° ° ° °

"Prepáč mi ale nevidel som ťa." Povedal chalan, s ktorým som sa zrazila a ktorý ma chytil. Stále sa mi pozeral do očí a ja tiež. Jeho oči sú to najkrajšie, čo som kedy videla. Tá farba je fascinujúca. Ako nefrit, alebo smaragd "Máš nádherné oči.." Povedal potichu, ale ja som to počula. Na mojej tvári sa objavil jemný úsmev. Aj ty máš nádherné oči. "Ešte som ťa tu nikdy nevidel. Asi nie si odtiaľto."

"To nevadí. Stáva sa. Ani ja som ťa tu ešte nikdy nevidela, ale to bude asi tým, že som sa práve vrátila. Tešilo ma ale už musím ísť, tak sa maj." Povedala som rýchlosťou blesku a s úsmevom som zmizla. Bože! Čo to bolo ? Ale bol zlatý a aj pekný. Oh, hovorím sama k sebe? Z premýšľania ma prerušil známi hlas. Porozhľadla som sa a videla som Roberta.

"Charlotte, tu som."

"Robert, no konečne. Už som si myslela, že si na nás zabudol."

"Poď ku mne sestrička moja. Opeknela si. Bola zápcha, tak preto meškám."

"To nevadí. Aj ty si nám nejak ofešnel. A kde si nechal Melisu ? "

"Je doma a čaká na nás a pripravila malú oslavu. Ozaj, a kde je Avalon ?"

"Do riti! Ja som ju nechala pri kufroch. Zabije ma, poď rýchlo." Rýchlo sme sa ponáhľali za Avalon a tá tam sedela a už skoro spala.

"Ty potvora, nechala si ma samu. Robert, no konečne si tu. Poďme domov, umriem od únavy."

"Ach, poďme vy moje princezne. Ide sa, doma si odpočiniete." Povedal Rob, vzal kufre a išli sme k parkovisku. Nasadli sme do auta a konečne vyrazili. Ja a Avalon sme si sadli dozadu. Avalon sa oprela o mňa a zívla si únavou.

"Avalon, niečo ti poviem. Neuveríš čo sa mi stalo." Zašekpala som jej a potom sme celú cestu mlčali.

_____________________________________
Ták a máme tu prvú časť môjho nového príbehu :-D Dufam,že sa Vám prvá časť páči a že sa nájde pár ľudí,ktorý to budú čítať ...Prosím hlasujte a hlavne komentujte,aby som vedela ,či mám pokračovať v písaní :-* :-* :-D

každý Vote a Comment poteší

-Rossalin <3