Saved

~1~

Flashback

"Sľubujem že ťa nikdy neopustím."
Pousmial sa a na krk mi pripol krásnu retiazku s malým Z.
Slzy sa mi začali tlačiť do očí.
"Neplač."
Povedal a jemne ma pohladil po líci.
"Milujem ťa. Budem tu pre teba navždy."

Koniec flashbacku

Pri spomienke na naše dvojročné výročie sa mi začali slzy kotúľať po lícach.
V jednej ruke som pevne zvierala retiazku od neho.
Prečo si mi hovoril že ma nikdy neopustíš?Prečo si mi tak klamal?

"Slečna, máte návštevu."
Vošla do dverí mladá sestrička.
"Nechcem nikoho vidieť."
Sestrička mi na to nič nepovedala len odišla.
Znova som sa chcela vrátiť myšlienkami k nemu ale nebolo mi to dopriaté.
Znova niekto otvoril dvere a sadol si na stoličku pred nemocničnou posteľou.
"Perrie,sestrička netráp sa tak už toľko. Už sú to dva mesiace." Povedal Niall.
Áno už sú to dva mesiace čo ma opustil. Už som bola na tom celkom dobre ale len po fyzickej stránke. Po psychickej som bola na tom dosť zle. Niekoľko krát som sa snažila zabiť, no ani raz mi to nevyšlo.
"Perrie notak povedz niečo. Všetci sa kvôli tebe trápime."
"Prečo ma nechal Niall?"
"Ale on ťa nenechal. Určite teraz dáva na teba pozor."
"Niall, prosím choď preč. Chcem byť sama."
Smutne sa na mňa pozrel, a nakoniec predsa len odišiel.
Zatvorila som svoje opuchnuté oči od plaču, a predstavila si jeho.
"Milujem ťa Zayn a navždy budem."
Vyšlo z mojich popraskaných pier.