Saved

~4~

"Si zo mňa robíte srandu?"
"Perrie, zlatko, ukľudni sa."
"Ako sa mám ukľudniť!?" Nechápavo  som sa na nich pozrela. Ako mi to môžu spraviť?
"Pozri, teraz sa pekne zbalíš aby sme konečne mohli z tejto nemocnice odísť."
Na chvíľu sa odmlčala a porozhliadla sa okolo seba.
" No a potom..Pozri už sme ti zaplatili letenku. Letíš zajtra ráno o deviatej..."
"Ale mami!" Zakričala som na ňu, pri čom som ju aj prerušila.
"Ja nechcem ísť do žiadneho Londýna za tetou! Chcem zostať tu!"
"Veď tam nebudeš navždy, len dovtedy kým sa nebudeš cítiť lepšie."
"Ale ja už sa cítim lepšie!" Znova som ju prerušila.
"Perrie! Už je všetko dohodnuté. Budeš tam nejaký čas chodiť aj do školy.. nájdeš si tam nových kamarátov a potom sa môžeš vrátiť naspäť."
"Ešte lepšie! To tam mám chodiť aj do školy!?"
"Neber to tak.."
Nechápavo som na ňu pozerala. Ja viem o čom išlo. Chceli aby som naňho zabudla..ale to sa nikdy nestane.
S nádejou som sa pozrela na otca.
"Oci, ty s tým súhlasíš?"
Otec sa na mňa súcitne pozrel a len prikývol.
"Niall?" "Prosím aspoň ty buď pri mne."
Niall sa na mňa smutne pozrel.
"Perrie ja s tým nesúhlasím..ale chcem aby si bola šťastná."
"Ale veď.. takto ma neurobíte šťastnou!"

Všetci mlčali. Nikto nič nepovedal.

"A čo Jade?"
Skúsila som ísť na to ináč. Viem chodila ma sem často navštevovať, ale ja som ju ignorovala. Snáď mi to niekedy odpustí.
"Jade.. Jade pôjde s tebou."
"Prosím?" Prečo by mala ísť so mnou?
"Je to tvoja najlepšia kamarátka.. a sama sa ponúkla aby išla s tebou..aby si tam nebola až tak sama. Pretože okrem tety a uja tam nikoho nepoznáš. No a jej rodičia s tým súhlasili."
Jade je tá najlepšia kamarátka akú som si mohla len priať. Bože, ani som si ju nezaslúžila.
"Ja.. aj ona tam bude chodiť do školy?"
"Áno ale len istý čas, neviem koľko tam bude môcť zostať."
"Tak poď.. už nech sme odtiaľto preč." Postavil sa Niall z postele.