"Perrie?" Vošiel mi Harry do izby.
"Áno?"
"Za pol hodinu buď dole okej?" Povedal a opieral sa o dvere.
"Prečo?"
"Pretože ťa niekam zoberiem, fajn?"
"Veď to tu nepoznáš." Zasmiala som sa.
"To nechaj na mňa." Povedal a odišiel.
No na to som zvedavá. Veď to tu absolútne nepozná. Teda len to, čo som mu včera ukazovala. A tá moja prehliadka, teda ak sa to tak dalo nazvať, nestála za veľa.
Poväčšine sme sa len smiali a robili samé hlúposti.
Rýchlo som sa do niečoho obliekla a zišla schody.
Pred dverami ma už čakal Harry.
"Môžme?"
Mojou odpoveďou bolo len prikývnutie.
Keď už sme otvárali dvere, zastavil nás môj otec.
"Kam idete deti?"
Pozrela som sa na Harryho, keďže ja som nevedela na túto otázku odpovedať.
"Len tak sa prejsť." Povedal rýchlo Harry.
Otec si nás len tak premeral pohľadom, a potom potichu a bez slova odišiel.
Vyšli sme z domu a hneď som sa Harryho začala vypytovať kam ideme.
No ale ten malý zmrd mi to nehcel povedať.
Prišlo mi to divné, keďže to tu Harry vôbec nepoznal no prechádzal sa tu akoby tu žil snáď celý život.
°°°
Zastavili sme sa až na lúke, kde asi v strede bola rozprestretá deka a na nej košík. Na túto lúku sme chodili s Niallom ako malí. Mám z nej kopu zážitkov. Vlastne sme tu prežili veľkú časť nášho detstva.
Pomaly sme sa približovali k deke.
Keď sme k nej dorazili, Harry sa na mňa usmial a povedal: "Páči sa ti to?"
"Áno páči..ale ako si to sem dostal a kedy?"
"Som proste úžasný." Povedal a sadol si na deku, pričom z košíka začal vyťahovať samé dobroty.
"No to už vieme ale.."
"Nie je žiadne 'ale' som proste úžasný. Večer som to tu išiel sám preskúmať a našiel som túto lúku. Tak som bežal späť a všetko to pobral a tak." Povedal a pritom rôzne pohyboval rukami.
"Harry.."
"Nie Perrie."
"Kto ti pomohol?"
"Nikto! Ja sám!" Povedal a vážne sa na mňa pozeral
"Neverím ti."
"Toto ke strašné..človek sa snaží a načo mu je to dobré keď mu nikto neverí a vôbec-"
"Pomohol ti Niall?" Prerušila som ho.
"Možno." Odvetil.
"Ja som to vedela!"
Len pretočil očami.
"Aj tak som úžasný."
"Ale áno Harry si!" Povedala som mu a silno ho objala.
___________________________
Helloo girls!💙
Tak s touto časťou nie som vôbec spokojná.😪😪
Je to proste celé zle!😕
No aj tak veľmi pekne ďakujem za krásne komentáre💘💘💘💘💘💘
A za prekročenie 15K reads👑👌
Nabudúce bude oveľa lepšia časť a aj zaujímavejšia🤗
Ešte raz veľmi pekne ďakujem💖💖
ILY💘
YOU ARE READING
Saved
Fanfiction" Prečo?! Prečo to nevieš pochopiť?! Ja ho stále milujem!" " Ale on je mŕtvy! Chápeš?! Už sa nikdy nevráti!" Hneď ako to dopovedal moja ruka vystrelila a stretla sa s jeho lícom. Neveriacky sa na mňa pozrel a rukou sa dotkol miesta kam som ho udrela...
