Celý deň som preležala v posteli, pozeraním do blba, plakaním..
Proste som sa utápala v žiali.
Zayn mi chýbal.
Chcela som ho späť tak moc. Bola by som schopná preto spraviť čokoľvek.
"Perrie!" Rozkričala sa na celý dom Jade. Už prišla zo školy domov. Aspoň sa s ňou môžem porozprávať.
Pomaly som kráčala dolu schodmi. Vôbec sa mi nechcelo.
Vošla som do kuchyne a uvidela Jade ako nalieva džús do troch pohárov.
"Ahoj Pezz. Si v poriadku?"
"Nie a ahoj."
" Ozaj na čo tri poháre?" Spýtala som sa jej.
"Choď sa pozrieť do obývačky a uvidíš."
Divne som sa na ňu pozrela, otočila som sa, a prešla do obývačky.
"Harry?" Postavil sa zo sedačky a prešiel ku mne.
"Ahoj."
"Čo tu robíš ?"
"Ja.. bál som sa o teba. "
On sa o mňa bál? Veď sa poznáme dva-tri dni.
"Ou..ehm som v poriadku." Povedala som, a poškrabala sa na zátylku.
Do obývačky vošla Jade aj s tými pohármi a položila ich na stôl.
Sadla som si na gauč vedľa Jade a Harry oproti nám.
"Čo si dnes robila?" Spýtala sa Jade.
"Nič zvláštne." Odpovedala som a jemne sa usmiala.
"Čo ti bolo? Ona mi nič nechcela povedať." Prehovoril Harry.
Škaredo som sa naňho pozrela.
"Tá ONA sa volá Jade." Povedala som pričom som slovo ona zvýraznila.
"Tak teda Jade.." povedal veľmi otrávene.
"Čo ti teda bolo?"
"Bolo mi zle. Nič vážne."
Zaklamala som.
Prikývol. Potom sa postavil a povedal: " Keď mi budeš chcieť povedať pravdu tak za mnou príď."
YOU ARE READING
Saved
Fanfiction" Prečo?! Prečo to nevieš pochopiť?! Ja ho stále milujem!" " Ale on je mŕtvy! Chápeš?! Už sa nikdy nevráti!" Hneď ako to dopovedal moja ruka vystrelila a stretla sa s jeho lícom. Neveriacky sa na mňa pozrel a rukou sa dotkol miesta kam som ho udrela...
