Jeho pery mal stále priložené na tých mojich.
Nemôžem povedať že mi to bolo nepríjemné, no nemohla som.
Zatlačila som mu do hrude, s cieľom odtiahnuť sa od neho.
No môj pokus sa neskončil podľa môjho želania. Za pás si ma pritlačil ešte bližšie k sebe, čím bozk viac prehĺbil.
Nemohla som. Jediné čo som pred sebou videla, bol Zaynov smutný výraz tváre.
Silno som mu kusla do pery. Nahlas sykol a odtiahol sa. Chytil sa za peru a držal si ju.
Pozrela som sa za seba a videla El a Jade ako sa stále tešia z výhry. Dúfam že si ničoho nevšimli. Aj keď o tom pochybujem.
Znova som sa pozrela na Harryho a uvidela ho ako svoje zelené dúhovky upiera na mňa.
Ešte chvíľu sme sa na seba len tak pozerali, no potom som ušla. Doslova som si rýchlo zobrala veci a odišla odtiaľ. Nechcela som tam byť už ani o minútu dlhšie.
Keď som bola už ďalej od ihriska sadla som si na jednu lavičku.
Prečo to spravil?Flashback
"Tak a teraz ideš ty."
"Fajn....kedy si dostal prvú pusu?" Zvedavo som sa ho spýtala.
"Ja som ju vlastne ešte nedostal." Povedal hanblivo a začervenal sa.
"Nie, tomu neverím." Neverím že chalan ako Zayn ešte nikdy nedostal pusu.
"Vieš ja som si ju vždy odkladal pre tú pravú." "A myslím, že som ju už našiel."
Povedal a nahol sa ku mne.
Pomaly priložil jeho pery na tie moje.Koniec flashbacku
Bol to náš prvý bozk. Bol dokonalý.
Pomaly mi stiekla neposlušná slza po líci.
"Prepáč, môžem si prisadnúť?" Spýtal sa ma neznámy blondiak s modrými očami.
"Uhm..samozrejme."
Usmial sa a sadol si vedľa mňa. Rukávom som si utrela slzu.
"Volám sa Luke." Prehovoril neznámy. Teda Luke.
"Ja som Perrie."
"Pekné meno." Pozrela som sa naňho s dvihnutým obočím.
"To je asi moc otrepané, čo?" Povedal a nervózne sa zasmial.
"To možno. Ale poteší to vždy." Povedala som mu.
"Už som sa zľakol že ma pošleš kade ľahšie."
"Nie, na to nemám dôvod."
Ako náhle som to dopovedala, zavibroval mi mobil.
Odblokovala som ho a našla jednu sms-ku.Harry: Kde si?
Prečítala som si správu, no rozhodla som sa ju ignorovať. Mobil som vrátila späť do tašky.
"A čo tu tak sama?"
"Nič zaujímavé..." Povedala som tichšie. "A ty?"
"Ja som išiel okolo a uvidel pekné dievča ako sedí sama na lavičke. A k tomu všetkému mi pripadala akoby potrebovala spoločnosť. Tak som prišiel." Povedal a pekne sa usmial.
"Tak to ti teda ďakujem."
Mobil mi znovu zavibroval. Znova som ho vytiahla a odblokovala.Harry: Mohla by si mi odpísať?
Viem nemal som to robiť.Len som si povzdychla no znova som mu neodpísala. Nemala som na to chuť.
"Asi ťa niekto zháňa. Dúfam že nie priateľ." Prehovoril Luke
"Nie nie. To nie je môj priateľ."
"Zájdeme niekam?" Spýtal sa.
Chvíľu som nad tým rozmýšľala no potom mi to neprišlo ako najhorší nápad.
"Jasné, môžme."--------------------
Helloo!💗
Máme tu novú postavu!!!!
Luke is here.
Čo naňho hovoríte? Myslíte že mu dá Perrie prednosť pred Harrym?🤔🤔🤔Ďakujem za každý koment či vote💘💘💘💘💘💘💘
YOU ARE READING
Saved
Fanfiction" Prečo?! Prečo to nevieš pochopiť?! Ja ho stále milujem!" " Ale on je mŕtvy! Chápeš?! Už sa nikdy nevráti!" Hneď ako to dopovedal moja ruka vystrelila a stretla sa s jeho lícom. Neveriacky sa na mňa pozrel a rukou sa dotkol miesta kam som ho udrela...