Saved

~17~

Už je to asi týždeň, čo sme sa s Harrym spolu nerozprávali.
Celý ten čas okolo seba len prechádzame.
Snáď si nemyslel, že mu hneď všetko poviem. Veď ho sotva poznám.
Na Zayna sa snažím myslieť čo najmenej, a vďaka Jade a Eleanor sa mi to celkom darí. Aj keď niekedy si ešte poplačem.
Zistila som že Eleanor je úplne super, a že Louis mal pravdu keď vravel že si budeme rozumieť.

"Čo budeme dnes robiť?" Spýtala sa Jade, keď sme všetky sedeli pri stole v školskej jedálni a jedli svoj obed. Teda ak sa to dalo nazvať obedom.
"Neviem, ale dnes by som chcela byť s Louisom. Už sme spolu dlho neboli niekde sami."
"Jasné. Len choďte." Povedala jej Jade.
Potom už neviem čo hovorili, pretože jediné čo som vnímala bol Harry, ktorý práve vstúpil do jedálni a o niečom horlivo diskutoval s Louisom.
Na chvíľu sa na mňa pozrel, no potom zrak znova odvrátil. Totálne ma ignoroval.

A ja nechápem prečo. Mal by chápať, to že mu to nechcem povedať. Ale nie on sa musí hneď uraziť.
"Pezz?" Pozrela som sa na Jade, a pri tom zistila, že Eleanor už nesedí pri stole.
"Kam zmizla El?" Jade pozdvihla obočie a povedala: "Išla za Louisom. Nad čím zas premýšlaš, že vôbec neregistruješ to čo sa deje okolo teba?"
"Nad ničím." Povedala som a vidličkou sa prehrabla v jedle.
"Perrie, ak myslíš na Harryho tak sa naňho vyser."
" Ja viem.."

"Už by sme asi mali ísť." Povedala a postavila sa od stola.
Ja som išla hneď za ňou.
Kráčali sme spolu po chodbe, a Jade stále niečo hovorila. Normálne sa jej ústa nezastavili.

"Jade, môžem si na chvíľu požičať Perrie?"
"Oo ty vieš aj moje meno!" Povedala mu pričom mu začala tlieskať. -" a nie Perrie si nemôžeš požičať, lebo za prvé- ona nie je žiadna vec,ktorú si len tak môžeš požičiavať a za druhé- sa s tebou nechce rozprávať."
"A čo keby povedala niečo aj ona?"
Prehovoril a pozrel sa na mňa spolu s Jade.
"Počkáš ma v triede prosím?" Pozrela som sa na Jade, ktorá len prikývla a odišla.

"Čo potrebuješ Harry?"
"Dobre uznávam, že odo mňa nebolo asi dvakrát milé, keď som od teba chcel vedieť hneď súkromné informácie do ktorých mi nič není."
" Áno to teda nebolo milé."
"Ale sľubujem, že sa to už nebude opakovať. Keď mi to budeš chcieť povedať, tak mi to proste povieš. Nebudem na teba tlačiť."
"No to by bolo fajn." Povedala som a usmiala sa. Úsmev mi opätoval.
Potom prišiel ku mne, a  objal ma.