"Ja neverím že sa toto deje." Povedala Jade celá ohromená.
Práve sme dorazili na letisko. Áno, letíme do Londýna. Popravde? Vôbec sa mi tam nechce. Nikoho tam nepoznám. Chcem byť tu doma.
"Perrie! Chápeš to? Ideme do Londýna!!" Poskakovala celá natešená.
"Neboj. Všetko bude v absolútnom poriadku." objal ma zozadu Niall.
" Niall?"
"Hmm."
"Ja tam naozaj nechcem ísť."
"Neboj sestrička, možno sa ti tam ešte aj zapáči."
Silno pochybujem o jeho slovách.
Nebude sa mi tam páčiť.
Jediná ktorá sa teší je Jade.
Toto budú najhoršie dni? týždne? Možno mesiace v mojom živote.
Zaynie oni si myslia, že keď len odídem preč z tohto mesta tak na teba zabudnem?
Tak to sa teda poriadne mýlia!
°°°°°°°°
"Perrie! Už pristávame!"
Zobudila som na Jadein(p.a. neviem ako sa to skloňuje) hlas.
To som celý let prespala? Aj keď je pravda, že už je to dávno čo som sa naozaj vyspala. Najradšej by som ešte pokračovala v tejto bohumilej činnosti .
"Si v pohode?" Spýtala sa Jade.
"Neviem. Chcem ísť späť domov."
Vôbec som nevedela ako sa cítim. Či som šťastná alebo smutná. Proste som nič necítila. Teda okrem únavy.
"Bude to v pohode." Usmiala sa na mňa.
"Dúfam.."
"Perrie, ja viem že je to asi nevhodná otázka ale myslíš že sa niekedy cez to povznesieš? Že budeš schopná niekedy este niekoho milovať?"
Bola som zaskočená tou otázkou. A bolo to na mne asi aj dosť vidno.
No odpoveď som nepoznala ani na jednu jej otázku.
Budem niekoho milovať ešte viac než Zayna? Alebo aspoň z polovičky?
Nie to si nemyslím.
CZYTASZ
Saved
Fanfiction" Prečo?! Prečo to nevieš pochopiť?! Ja ho stále milujem!" " Ale on je mŕtvy! Chápeš?! Už sa nikdy nevráti!" Hneď ako to dopovedal moja ruka vystrelila a stretla sa s jeho lícom. Neveriacky sa na mňa pozrel a rukou sa dotkol miesta kam som ho udrela...
