Saved

~45~

"Ahoj." Slušne som ho odzdravila.
"Kde je El a Louis?" Spýtala som sa ho asi po dvoj minútovom trápnom tichu.
"Doma. Kde inde by mali byť?"
Priznávam aspoň trochu som dúfala že neprišiel sám. No po jeho odpovedi sa moja nádej veľmi rýchlo rozplynula.

"Myslela som že prišli s tebou." Povedala som a poškrabala sa na lakti.
"Nie. Prišiel som sám."
"Prečo?"
"Prečo? Nie je to jasné?" Spýtal sa a zvraštil obočie. Zamračila som sa na neho.
"Poďme niekam inam. Aby sme sa mohli v kľude porozprávať." Povedal a chytil kufor do ruky.
"Nemáme sa o čom rozprávať." Namietala som.
"Pezz.."
"Fajn. Poď." Povedala som nakoniec. Bolo tu príliš veľa ľudí a ja som sa tu s ním nechcela hádať.

°°°°

Odomkla som dvere pričom sa mi triasli ruky. Vedela som že Niall bude určite doma a rodičia to neviem. Každopádne nemala som chuť predstavovať Niallovi Harryho.
Vošli sme do domu a započula som krik z obývačky.
Pomaly som sa tam odobrala a uvidela sedieť Nialla na sedačke ako pozerá futbal.

"Niall! Nevrešti tak!" Povedala som a dala mu slabý pohlavok.
"Keď oni hrajú ako sedemročné deti! Vlastne aj tie malé deti hrajú lepšie ako títo dementi!" Povedal celý rozčúlený a prstom ukazoval na televíziu. Bol taký rozkošný keď sa hneval.

Za nami sa ozvalo odkašlanie. Niall sa prekvapene otočil a ja s ním.
"A to je kto?" Spýtal sa prekvapene Niall.
"To je Harry.. ehm. Kamarát z Londýna."
"A čo tu robí?"
" Niall!" Zavrčala som naňho.
Harry podišiel k nemu a podal mu ruku.
"Harry." Povedal.
Niall si ho chvíľu obzeral a potom mu tiež podal ruku.
"Niall." Potriasli si rukami a hneď ich aj pustili.
"Dáš si niečo jesť?" Spýtal sa ho Niall.
Harry už otváral ústa že niečo povie no predbehla som ho.
"Nie. My sa musíme ísť s Harrym porozprávať. Potom sa najeme." Povedala som a chytila Harryho ruku a tiahla ho do svojej izby.

Vošli sme do nej a ja som sa cítila úplne rovnako ako vtedy, keď prvýkrát vošiel do mojej izby v Londýne. Aj keď teraz som bola asi ešte viac nervózna ako vtedy.
" všimol som si že..."
"Že?"
" že stále nosíš ten náhrdelník."
"A?" Ja sa s ním naozaj nechcem hádať. No ako vidím inú šancu mi nedá. Pokiaľ teda bude pokračovať.
"A? Nič. Len tak ma to napadlo..."
Nič som nepovedala len som naňho zamračene pozerala. Prechádzal sa po mojej izbe akoby tu bol už veľmi veľa krát.

Prešiel k poličke na ktorej som mala fotky. Fotky s rodičmi, s Niallom, Jade, Zaynom ale aj fotky s Londýna.
"Milé že si našu fotku umiestnila hneď vedľa fotky teba a Zayna." Povedal a falošne sa usmial.  "Lepšie miesto by nebolo?"
"Harry..prosím prestaň.." pozerala som naňho nahnevane.
Totálne ma odignoroval a prešiel k stoličke na ktorej bola Liamova mikina. Chytil ju do rúk.
"Aj to je jeho?"
"Nie. Tá je moja." Povedala som mu.
"Ale prosím ťa. Je viditeľné že je to chlapčenská mikina."  " Je Niallova? Alebo niekoho iného?" Pokračoval.
"Harry.. myslím že si sem neprišiel len kvôli tomu aby si zisťoval koho mikinu mám prehodenú cez stoličku."
"Takže je to niekoho iného." On si zo mňa robí srandu!

"Takže pre mňa v tvojom srdci už miesto nebolo, ale pre niekoho iného áno?" Povedal a nahnevane čo nahnevane, nasrato na mňa pozrel. A v ruke pevne mačkal mikinu.

__________________________

Hellooooo girls!💙
Tak čo hovoríte na Harryho? Chová sa podľa vás ako idiot alebo je jeho správanie úplne v poriadku?🤔🤔🤔🤔
Ďakujem veľmi pekne❤ príbeh je stále #4 vo fanfiction💘
Ďakujem moc moc
I LOVE YOU👑💘
Časť by som chcela venovať etmimozemstan ❤❤❤❤❤❤❤