Saved

~30~

Čakala som na to čo z neho vylezie, ale on tam len tak stál ako socha.
"Harry, ja som sa ťa niečo pýtala!"
"Uhmm..ja som..Teda nie som tvoj kamarát, pretože ja ...som ehm tvoj na-najlepší k-kamarát." Vykoktal zo seba.
To snáď nemyslí vážne!?
"Aha..a keď si teda môj najlepší kamarát, prečo si ma pobozkal?"
"Lebo..ehm. Neviem?"
"Nevieš? Ja si myslím, že ma teraz len pekne klameš!"
"Neklamem!"
"Ale áno! A teraz znovu."
"Prepáč?"
"Nie Harry! Žiadne prepáč! Prečo musíš stále niečo pokaziť!?" Pozerala som sa naňho nechápavo. Ja mu niekedy vôbec nerozumiem.

"Ľudia robia chyby." Povedal potichu.
"Ale ty ich robíš často! "
"Nikto nie je dokonalý! A ani ten tvoj Zayn ním nebol!" Začal zvyšovať hlas. Čo sa mi vôbec nepáčilo. A ani to že do toho začal splietať aj Zayna.

"Tiež to bol určite len obyčajný čurák! Len ty si to nevidela!" Ukázal na mňa prstom " pretože si bola zaslepená láskou k nemu" kričal na mňa.

Čo si to dovoľuje takto hovoriť o Zaynovi!? Vôbec ho nepoznal. On nebol žiaden čurák. Nikdy mi neublížil. Či už slovne alebo fyzicky.
"Čo si to dovoľuješ!?"
"Nič. Len hovorím čistú pravdu!"
"Zayn nebol čurák! Za to ty ním si! Si ten najväčší akého som kedy stretla!" Kričala som naňho už aj ja.
"Jasné, zas som ja ten najhorší! Ale on je pán dokonalý!"
"Keby si sa správal normálne, tak by som ti nikdy nič také nepovedala. A teraz už vypadni."
"Prosím!?" Spýtal sa.
"Hovorím ti vypadni!!"
"Nie!"
"HARRY!"
"Pierre!"

"Čo sa to tu deje?" Vošla do izby Jade.
"Nevidíš že sa rozprávame!? Mohla by si byť taká dobrá a  nechať nás na pokoj?" Povedal jej Harry pričom sa na ňu falošne usmieval.
"Nie, to teda nemohla!"
Zhlboka sa nadýchol a vydýchol. Prešiel cez nás a zastavil sa pri dverách.
"Ešte sa porozprávame." Povedal, pričom sa pozeral na mňa.

"Chceš sa o tom porozprávať?" Spýtala sa ma Jade.
"Nie. Potom ti to všetko poviem."
"Vlastne ani nemusíš. Všetko som počula. Moc ste kričali."
"Bože."
"Nechcela by si zavolať Niallovi?"
"Asi áno."
"Dobre. Nechám vás tak. Potom dojdi dole, pozrieme si nejaký film."
Povedala a usmiala sa na mňa.

Zobrala som si do rúk mobil a vytočila Niallovo číslo.

"Ahoj Niall!" Povedala som keď zdvihol telefón.
"No ahoj. Že aj zavoláš."
"Nemala som kedy."
"Jasné. To ti asi moc nechýbam, čo?"
"Ale samozrejme že áno. Čo máš nové?"
"Nič také. Len mám priateľku. "
"To vážne?"
"Áno!'" Povedal a zasmial sa.
"Ako sa volá?"
"Zoey"
"A čo,naši?"
"Všetko po starom. Len nám chýbaš"
"Aj vy mne."
°°

S Niallom sme sa ešte dlho rozprávali, no potom keď som si spomenula na Jade, hovor som ukončila.

"Už som tu." Posadila som sa na sedačku."
"Dlhý súrodenecký rozhovor?"
"Presne tak."
"Čo má nové?" Spýtal sa, pričom práve zapínala nejaký film.
"Nič len má priateľku a volá sa Zoey."
"Čože!?" Rýchlo sa postavila a potom znovu sadla.
"Teda no gratulujem mu." Povedala a usmiala sa.
Zdá sa mi to alebo ten úsmev bol falošný?