"Prečo sa ma to pýtaš?"
"Lebo ma to zaujíma."
"Nie, nebolo to Zaynovi." Povedala som a povzdychla si.
"Ak nie jemu tak potom komu?"
"Nebuď zvedavý Harry." Povedala som mu.
"Nie som len.. tak možno trošku hej."
Priznal si nakoniec.
"To bolo môjmu bratovi." Povedala som a sadla si na posteľ.
"Aha."
"Prečo tu nieje s tebou?"
"Harry!" Povedala som nahnevane "sľúbil si mi niečo."
"Jasné prepáč." Povedal a sadol si vedľa mňa na posteľ.
"Prepáč mi to naozaj. Ja si len neviem pomôcť. Všetko okolo toho Zayna a to všetko je také divné."
"To je v poriadku."
"Čo sa stalo, že si chcela ísť domov?"
"Prišlo mi zle."
"Neklam mi."
"Fajn..Harry vieš nepoznáme sa dlho no mám ťa rada. No aj napriek tomu ešte nie som pripravená ti povedať celú pravdu. Musíš to pochopiť."
"Ja to chápem."
"Nie nechápeš! Ak by si to chápal tak by si sa ma nepýtal stále nejaké otázky! Sľúbil si mi to! Vieš aké je to pre mňa všetko ťažké?" Hovorila som nahnevaným hlasom, pričom som sa pred neho naštvane postavila.
"Keby si mi to povedala, tak by som ti možno pomohol. Alebo by som sa o to aspoň pokúsil!" Postavil sa teraz už aj on.
"Vy ste všetci naozaj úžasní! Všetci si myslíte ako mi môžete pomôcť! Všetci mi pokladáte tie isté otázky!! Si presne ako môj brat alebo tá otrasná psychologička!"
"Psychologička?" Spýtal sa zarazene.
"Ty si chodila k psychologičke?"
"Nie! To ona chodila za mnou. Ja som sa jej neprosila!" " Vieš čo Harry, myslím že už by si mal ísť."
Povedala som mu nahnevane. Musela som sa tak prekecnúť?
"Nie, nikam neodídem pokiaľ mi to nepovieš."
"Harry musíš na mňa tak naliehať?"
"Pezz, mne môžeš dôverovať." Povedal a chcel ma chytiť za ruku, no uhla som ňou.
"Harry nebuď trápny. Poznáme sa len týždeň možno o pár dní viac."
"Perrie, ja ťa mám rád..."
"Harry lenže to mi ho už nevráti! Nikto mi ho nevráti! Môžem ti povedať úplne všetko o A-Z no už nikdy ho neuvidím sa usmievať! Už nikdy neuvidím jeho krásne oči!" Kričala som naňho a slzy sa mi jedna za druhou valili z očí. Bola som na pokraji zrútenia. Vážne ma dohnal jeho naliehavosťou až k tomu, že mu to všetko hovorím?
"Nechápem." Prehovoril.
"Harry to si až taký blbý?"
"Asi áno."
"On zomrel Harry! Chápeš to? Zayn! On zomrel!" Začala som kričať ako zmyslu zbavená. Až som nakoniec spadla na zem, a tvár si skryla do dlaní.
YOU ARE READING
Saved
Fanfiction" Prečo?! Prečo to nevieš pochopiť?! Ja ho stále milujem!" " Ale on je mŕtvy! Chápeš?! Už sa nikdy nevráti!" Hneď ako to dopovedal moja ruka vystrelila a stretla sa s jeho lícom. Neveriacky sa na mňa pozrel a rukou sa dotkol miesta kam som ho udrela...
