" Prečo?! Prečo to nevieš pochopiť?! Ja ho stále milujem!"
" Ale on je mŕtvy! Chápeš?! Už sa nikdy nevráti!"
Hneď ako to dopovedal moja ruka vystrelila a stretla sa s jeho lícom. Neveriacky sa na mňa pozrel a rukou sa dotkol miesta kam som ho udrela...
Vystúpil som z taxíka, pričom som vodičovi podal peniaze. Neviem presne koľko som mu dal, no keďže nič nehovoril tak bol asi spokojný.
Pozrel som sa na dom pred sebou. Na dom v ktorom sa pred rokom stalo toho naozaj veľa. Celý jeden rok som bol mimo Londýna.Nechcel som tam zostať. Bolo tam priveľa spomienok. V kontakte som zostal jedine s Louisom.
Perrie som totálne ignoroval, a po čase som si aj vymenil číslo. Bola to odo mňa dosť hnusné. No musel som to spraviť.
Čakala dieťa a podľa všetkého sa Liam naňho aj tešil. Možno sú už spolu. Možno sa stihli už aj vziať.
Ak som správne rátal tak to malé by malo byť už aj na svete. Okej moje konšpiračné teórie som hodil za hlavu. Už som sa nimi zapodieval dosť. Je na čase opraviť to, čo som pokašlal. Pri najhoršom ma vyhodí.
Vydal som sa smerom k dverám domu. Dúfam že tam ešte býva. Pomaly som vystrel ruku a stlačil zvonček.
"Harry? Si to ty?" Otvoril mi dvere ten muž, kvôli ktorému som pred rokom odišiel. Okej mohol by som prestať zvaľovať vinu na ostatných? Mohol by som si aspoň raz priznať vinu!? Nie nemohol...
"Áno."
"Wau..dlho som ťa nevidel. Poď ďalej. Myslím že Pezz bude rada keď ťa uvidí."
"Ty tu teraz bývaš?" Musel som sa to spýtať. Proste mi to nedalo. "Áno. Kvôli malému. Myslíme si že takto to je lepšie. No neboj okrem mňa a Pezz tu teraz nikto nieje."
Opatrne som vošiel do domu a porozhliadol sa. Takmer nič sa tu nezmenilo. Na stenách pribudlo pár fotiek. Na niektorých bola Perrie s tým malým, na niektorých on. No najviac ma zarazila fotka kde boli spolu. Len Perrie a Liam.
Oops! Questa immagine non segue le nostre linee guida sui contenuti. Per continuare la pubblicazione, provare a rimuoverlo o caricare un altro.
Nechcel som sa tou fotkou viac zapodievať, tak som proste od nej odtrhol pohľad.
"Perrie, máme návštevu!" Povedal Liam a vošiel do obývačky. "Uhmm..koho?" Počul som jej hlas. Ako dlho som ho nepočul. Vyšiel som spoza dverí a môj pohľad padol na moju Perrie ako sedí na sedačke.
"Harry?" Nevedel som ako mám reagovať. Ja.. stál som tam ako socha. "Tak ja idem..nechám vás samých." Povedal ten dement a odišiel hore na poschodie.
"Ahoj." Opatrne som prehovoril. "Ahoj." Pomaly sa postavila zo sedačky a prišla až ku mne. "Ako sa máš?" Spýtal som sa trápne a poškrabal sa na zátylku. "Vážne Harry?" "Prepáč mi to. Bola to hlúposť že som odišiel. Som ten najväčší idiot na svete. No stále ťa moc milujem. Prosím odpusť mi."
