"Perrie!" Zakričal na mňa niekto z diaľky, preto som sa otočila a zazrela svoju tetu Amandu a uja Josha.
Amanda je sestra mojej mamy.
No už asi sedem rokov žije tu v Londýne.
Rýchlo som k nej pribehla a objala ju.
"Och, ako si vyrástla." Povedala mi Amanda.
Potom som objala aj Josha. Bol strašne milý a vždy som ho mala veľmi rada.
"Ehm.. toto je moja kamarátka Jade." Ukázala som na ňu.
Jemne sa usmiala a obom zakývala.
"Dobrý, som Jade."
"A ja som Amanda a toto je môj manžel Josh. A kľudne nám tykaj, ešte nie sme predsa až tak starý."
povedala pri čom sa usmievala ako slniečko na hnoji.
Aj ja som si seba a Zayna takto predstavovala. Ako o pár rokov budeme spolu vychovať deti a budeme šťastný.
Amanda s Joshom nemali deti. Neviem prečo. Vraj ešte neprišiel ten správny čas.
Až na to že Amanda má už niečo po štyridsiatke.
"No poďte deti. Teraz vás zavezieme do vašho nového domu."povedal Josh, a obom nám zobral kufre.
°°°°
Cesta autom ubehla pomerne rýchlo. Zastavili sme pred krásnym domom.
"Amanda..."
"Páči?"
Len som nemo prikývla. Bol nádherný. Ešte nikdy som ju sem neprišla navštíviť. Vždy chodili oni k nám.
"No to ma podrž." Povedala Jade."tu budem bývať? Pezz neviem ako ty, ale ja sa domov už nevrátim. Teda aspoň tak skoro."
Áno bolo to krásne. Ale aj tak by som najradšej prvým lietadlom letela domov.
No nič, chvíľu to vydržím a potom sa budem môcť vrátiť.
Vždy som si myslela že prvýkrát keď pôjdem navštíviť Amandu, tak Zayn pôjde so mnou.
Vlastne..on je so mnou? No nie?
Pri spomienke naňho ma začali štípať očí. Momentálne som netúžila po ničom inom ako byť v jeho objatí. Alebo aspoň byť zabalené v deke a mať na sebe jeho mikinu ktorá by bola nasiaknutá jeho vôňou.
YOU ARE READING
Saved
Fanfiction" Prečo?! Prečo to nevieš pochopiť?! Ja ho stále milujem!" " Ale on je mŕtvy! Chápeš?! Už sa nikdy nevráti!" Hneď ako to dopovedal moja ruka vystrelila a stretla sa s jeho lícom. Neveriacky sa na mňa pozrel a rukou sa dotkol miesta kam som ho udrela...
