Saved

~25~

Kráčali sme už asi desať minút, no ten idiot mi nechcel nič povedať. Keď som sa ho aj pýtala kam ideme, neodpovedal. Mlčal ako hrob.
" Harryyy, ja odídem pokiaľ mi to nepovieš."
Len sa na mňa pozrel, no znova neodpovedal. No to si zo mňa robí srandu.
Aj napriek tomu, že som povedala že odídem, neodišla som. A to len z jediného dôvodu. Bola som proste veľmi zvedavá.
"Tak a sme tu." Zastavil pred jedným obchodom teda cukrárňou.
Zo zadného vrecka vytiahol kľúč, a potom ho vložil do zámku na dverách.
"Odkiaľ máš kľúč? A prečo tu nikto není keď sú len štyri hodiny?" Pýtala som sa ho popritom ako sme vchádzali dnu.
"Mám jedného kamaráta, a jeho rodičia to tu vlastnia."
"Ehm..a Prečo je to zatvorené?"
"Len dnes je zatvorené." Povedal a prešiel za pult.
"Tak čo si dáte, slečna?"
"Ešte ste mi stále neodpovedal, odkiaľ máte kľúč pane."
"Oo áno, viete pracoval som tu. Asi len tri mesiace ale pracoval."
"To sa mi nejako nezdá." Povedala som a oprela sa o pult.
"Tak to ma naozaj mrzí." Povedal a jednu ruku si položil na srdce.

Celý čas čo sme tam boli, sme len jedli rôzne koláče, zmrzliny, no proste sme si dali asi zo všetkého čo tam bolo. Boli sme riadne prejedený. Toľko sladkého som nezjedla ani za celý život. Keď som sa Harryho pýtala, či to nevadí, odpovedal že nemám vymýšľať, že nie.
Momentálne sme spolu sedeli v jednom boxe, pričom sme si o seba opierali hlavy, a ruky sme mali položené každý na svojom bruchu.
"Nevládzem ani dýchať." Povedal Harry.
"Mi niečo hovor."
Zrazu mu začal zvoniť mobil.
Pomaly si vybral mobil zo zadného vrecka, ale hlavu mal stále opretú o tú moju.
"Bože čo ten Louis chce." Povedal keď videl kto mu volá.

"Louis?"
.....
"Ako že kde sme?"
....
"Aká sms-ka?"
...
"Nepočul som."
....
"Tak príďte za nami."
....
"Tam kde som aj brigádoval. Čakáme vás."
.....
"Čau"  Povedal a hovor ukončil.

"Čo sa stalo?"
"Totálne som alebo teda sme zabudli, že dnes máme ísť von."
"Bože, úplne mi to vyletelo z hlavy." Povedala som a jednou rukou sa chytila za hlavu.
"Aj mne. Príde aj tá Jade?"
"Samozrejme, prečo?"
"Nemám ju rád." Nehovor Harry, vôbec som to nepostrehla.
"A prečo ju nemáš rád?"
"Proste nemám." Nad jeho odpoveďou som len pretočila očami.
O chvíľku sme počuli, ako niekto klope na dvere.
Harry sa postavil, no pritom si mrmlal nadávky všetkého druhu.
"Harry, kamarát ja ťa asi zabijem! " povedal Louis hneď potom čo vošiel.
"Aj ja ťa rád vidím." Odpovedal mu na to Harry.
Jade s El prišli za mnou a objali ma.

"Toľko sladkého. Dobrý bože na nebesiach, ja neviem čo si mám dať ako prvé." Začal Louis.
Pozrela som sa na El a Jade, a tie dve bez toho aby niečo hovorili, do seba pchali jedno za druhým.

"Myslím že vám bude zle.Viem o čom hovorím."Povedala som im a chytila sa za brucho.
"Louis! Prosím ťa môžeš si už niečo zobrať?" Povedal Harry.
"Keď ja ale neviem čo." Povedal totálne frustrovaný.
"Pozrite na to! Veď to sú také dobroty. Ja naozaj neviem...ja nebudem nič." Povedal a prišiel k nám, k boxu. Chvíľu len tak nervózne stál no potom sa predsa len otočil a odišiel za koláčmi.
"Nie, to by som proste nezvládol. Musím si niečo dať." A znova sa tam postavil, a teraz si nezabudol dať ani ruky v bok.