"Tak a som tu." Vtrhol do izby Harry ako veľká voda. Lenže nebol sám. V ruku držal dve veľké balenia jahodovej zmrzliny a dve polievkové lyžice.
Sadol si ku mne tak, že sa nám chrbty opierali o čelo postele.
"Ahoj?"
"Ahoj." Otočil sa hlavou na mňa a usmial sa.
"Harry..čo to robíš?" spýtala som sa ho s nadvihnutým obočím.
"Naposledy si vravela, že na jahodovú zmrzlinu nemáš chuť. A keďže ja ju absolutne milujem, tak som si to proste nemohol odpustiť." Povedal a potľapkal po zmrzline.
Nie. Ja viem, je to divné. Ale nechcem ju zjesť. Už len pohľad na ňu mi nerobí dobre.
"Myslím, že ani teraz na ňu nemám chuť."
"Ako že nemáš? Veď jahodová je tá najlepšia." Pozrel sa na mňa nechápavo.
"Ahojte." Vošla do izby Jade, a sadla si tiež na posteľ, presne oproti nám.
"Čo sa tu deje?" Spýtala sa Jade.
"Odkiaľ si vedela že tu som?" Spýtal sa jej Harry.
"Videla som dole tvoje topánky." Len prikývol.
"Tak čo robíte?" Znova sa spýtala.
"Ona" povedal pričom na mňa ukázal palcom "nechce jahodovú zmrzlinu. Chápeš to? To už ale druhýkrát. Veď to je tá najlepšia zmrzlina pod slnkom."
Až vtedy Jade spadol pohľad na dve veľké balenie spomínanej zmrzliny. Veľké balenie..to boli skôr mega veľké balenia. Vyzerali ako dva veľké kýble.
"Ehm.. Harry mohol by si na chvíľu odísť?" Povedala mu Jade.
"Kam?"
"Len za dvere." Prekvapene sa na nás pozrel ale nakoniec odišiel.
Hneď ako za sebou zavrel dvere Jade na mňa pozrela nahnevaným pohľadom.
"Je to jahodová zmrzlina. Len zmrzlina. Nič viac nič menej. Chápeš?"
"Ja viem.." poškrabala som sa na lakti.
"Keď mne ho to tak moc pripomína. Veď vieš ako neznášal jahodovú. Alebo celkovo jahody."
"Ja viem.."
"Zayn ju neznášal no Harry ju miluje."
"A kto ti je prednejší? Zayn? A už nikdy sa nedotkneš tej zmrzliny. Alebo Harry? A hneď teraz si do úst vložíš plnú lyžice zmrzliny."
Pozrela sa na mňa výsmešne.
"Pezz..je to len zmrzka" povedala a zasmiala sa.
"Máš pravdu. Len zmrzlina. A Harry mi je prednejší."
"Naozaj?"
"Áno..keby Zayn žil tak by to bol rozhodne on.. no nežije." Povedala som. Povedala som pravdu, pričom ma pichalo pri srdci.
Nahla som sa po ten kýbel a otvorila ho. Na lyžicu som si nabrala zmrzlinu a vložila si ju do úst.
Takmer som zabudla ako chutí. No bola výborná.
"Nemusela si to robiť." Pozrela som smerom ku dverám, a uvidela tam stáť Harryho.
"Stačilo mi len povedať pravdu. Potom by som ti ju toľko neponúkal." Povedal a otočil sa na odchod.
Postavila som sa a rozbehla za ním.
"Harry počkaj." Zastal a pomaly sa otočil.
"Viem spravila som chybu. Ale..nechcem o ňom hovoriť."
"Ozaj som ti prednejší?"
Na chvíľu som zaváhala.
"Áno si..veď si to počul..keby žil.."
"Áno áno ja viem." Povedal.
Usmiala som sa naňho a skočila mu do náručia.
"Mám ťa rada." Zašepkala som mu do ucha.
أنت تقرأ
Saved
أدب الهواة" Prečo?! Prečo to nevieš pochopiť?! Ja ho stále milujem!" " Ale on je mŕtvy! Chápeš?! Už sa nikdy nevráti!" Hneď ako to dopovedal moja ruka vystrelila a stretla sa s jeho lícom. Neveriacky sa na mňa pozrel a rukou sa dotkol miesta kam som ho udrela...
