"No čo, už si sa zabývala?" Spýtal sa ma Josh, keď som vstúpila do ich priestrannej kuchyne.
Josh niečo varil, a Jade s Amandou sedeli za stolom a asi sa o niečom rozprávali.
"Myslím že áno." Odpovedala som. Áno moja nová izba bola veľká a naozaj pekne zariadená, ale aj tak som sa tam necítila ako doma.
"To je dobre."
Prešla som cez takmer celú kuchyňu a sadla si k stolu. Presnejšie hneď vedľa Jade.
"Kedy začneme chodiť do školy?" Neisto som sa spýtala.
"Ak chcete, môžte už aj zajtra." Odpovedala Amanda.
"Áno, zajtra bude fajn." Povedala Jade a ja som sa na ňu pozrela vražedným pohľadom.
"Jade to nie.. ja tam ešte nechcem ísť."
"Pezz, tiež si myslím, že zajtrajšok je v pohode. Aspoň to budeš mať skôr za sebou."
Len som pretočila očami.
"Mohla by som ísť von?" Spýtala som sa.
"Kam von?"
" No von. Chcela by som sa trocha prejsť. " "A sama." Dodola som, pričom som sa pozrela na Jade.
"Veď za chvíľu je večera." Oznámil Josh.
"Neboj, hneď som späť."
"Tak dobre teda..hlavne sa nestrať" povedala nakoniec Amanda.
"Áno áno."
Rýchlo som sa postavila od stola, obula si tenisky a cez seba som si prehodila len mikinu.
Hneď ako som za sebou zavrela dvere, vôbec som nevedela kam ísť. Do lava? Alebo doprava?
Nakoniec som sa rozhodla že pôjdem smerom doprava.
Vonku už bola celkom tma, ešteže svietili pouličné lampy.
Flashback
"Zayn!!Nie! Veď predsa vieš že nemám rada horory."
"Neboj, som tu s tebou."
V sále sa zhasli všetky svetlá, a ja som hneď pevnejšie stisla Zaynovu ruku. Aj keď neviem, či sa to silnejšie vôbec dalo.
"Zayn, prosím, poďme preč."
Pozrel sa na mňa a hľadel mi pevne do očí.
"Pokiaľ budeš so mnou nikto ti nikdy neublíži." Povedal a pohladil,ma po líci.
Koniec Flashbacku
Pri tej spomienke som sa znova rozplakala a oprela sa o nejaký stĺp.
Začala som nahlas plakať. Moje vzlyky boli hlasné, ale bolo mi to úplne jedno.
"Si v poriadku?" Spýtal sa ma mužský chraplavý hlas.
Odstránila som ruky z mojej tváre a hlavu zdvihla hore.
Predo mnou stál vysoký chlapec s mierne kučeravými vlasmi a zelenými očami.
Celý čas sa na mňa ustarostene pozeral. Zatiaľ čo ja som naňho pozerala bez žiadnej emócie, len slzy mi ticho tiekli po lícach.
YOU ARE READING
Saved
Fanfiction" Prečo?! Prečo to nevieš pochopiť?! Ja ho stále milujem!" " Ale on je mŕtvy! Chápeš?! Už sa nikdy nevráti!" Hneď ako to dopovedal moja ruka vystrelila a stretla sa s jeho lícom. Neveriacky sa na mňa pozrel a rukou sa dotkol miesta kam som ho udrela...
