"Si v poriadku?"
"Uhmm..Áno." odpovedala som mu, a utrela si slzu.
"Chceš ísť domov alebo.."
"Nie." Prerušila som ho. "som v poriadku."
"Naozaj? Nevyzeráš byť v pohode."
"Harry, si zlatý že sa staráš, ale naozaj som v poriadku." Povedala som mu a usmiala sa naňho. Aj keď trocha nedôverčivo.
"Ak chceš tak môžme ísť aj domov."
"Nie. Je mi fajn." Odpovedala som mu a pustila sa do zmrzliny.
Bola naozaj veľmi dobrá.
Do úst som si vkladala poslednú lyžičku zmrzliny a pozrela na Harryho, ktorý tú svoju mal už dávno zjedenú.
"Nemáš rada jahodovú?" Spýtal sa.
Zjedla som všetko, až na veľký kopček už spomínanej zmrzliny.
Neviem no nemala som na ňu chuť. Alebo len kvôli tej spomienke. Každopádne nechcela som ju zjesť.
"Uhmm..mám."
"Tak prečo si ju nezjedla?"
"Nemám na ňu teraz chuť." Len prikývol. " čo teraz?"
" Harry prepáč ale chcem ísť domov."
"Veď si nechcela."
"Áno ja viem, ale proste chcem.." Postavila som sa od stola a ešte sa naňho pozrela a povedala: "Prepáč a ďakujem."
Otočila som sa a otvorila ťažké dvere.
°°°
"Ahoj!"
"Ahoj Niall."
"Ako sa máš?"
"Volala som s tebou včera takže moc sa toho nezmenilo." Odpovedala som mu.
"Ja viem..myslela si naňho?"
"Niall ty si hrozný! Toto isté si sa ma pýtal aj včera. A to že sa naňho stále pýtaš mi moc nepomáha." Odpovedala som mu, no to že som sa naňho myslela aj pri len obyčajnej zmrzline som radšej vynechala.
"Ježiš prepáč..vôbec ma to nenapadlo.
Včera bol u nás Liam."
"Áno? " Liam bol Zaynov najlepší kamarát.
"Áno. Pýtal sa na teba. Ako sa máš a tak."
"Čo si mu povedal?"
"Že je ti už lepšie."
"A ako sa má on?"
" tiež je na tom už lepšie. Snaží sa. Aj keď sa tu včera takmer rozplakal."
Aj mne sa chcelo veľmi plakať. Prečo nás musel opustiť práve on? Keď ho malo toľko ľudí rado?
"Dobre Niall, ja už idem..potom ti zavolám. A pozdravuj doma."
" Dobre. Ľúbim ťa sestrička."
"Aj ja ťa ľúbim pa." Hneď ako som to povedala som zložila telefón.
"To si volala so Zaynom?" Spýtal sa niekto.
Rýchlo som sa otočila, a uvidela Harryho ako stojí pri dverách a mračí sa.
"Ako si sa sem dostal?"
"Tvoja teta ma pustila."
"Je neslušné počúvať cudzie rozhovory." Povedala som a ruky si založila na hrudi.
"A je neslušné neodpovedať na otázky."
"Čo si sa ma pýtal?"
"Či to aj ja ťa ľúbim si hovorila Zaynovi."
YOU ARE READING
Saved
Fanfiction" Prečo?! Prečo to nevieš pochopiť?! Ja ho stále milujem!" " Ale on je mŕtvy! Chápeš?! Už sa nikdy nevráti!" Hneď ako to dopovedal moja ruka vystrelila a stretla sa s jeho lícom. Neveriacky sa na mňa pozrel a rukou sa dotkol miesta kam som ho udrela...
