Saved

~29~

"Myslím že už pôjdem domov." Povedala som Lukovi asi po dvoch hodinách čo som s ním bola.
"Tak ja ťa teda odprevadím."
"Dobre." Povedala som a usmiala sa naňho. Bol strašne milý.
"A tiež mi musíš dať tvoje číslo."
"Načo?"
"No..keby si ma napríklad chcela ešte niekedy vidieť." Povedal a poškrabal sa na zátylku a potom dodal "lebo ja by som ťa ešte chcel."
"Hmm..tak to by som ti ho asi mala dať."

°°°
"Tak a je to." Povedala som a vrátila mu mobil späť do ruky.
"Ďakujem. Dúfam že si mi nedala falošné číslo."
"Nie." Zasmiala som sa
"Dobre..lebo keby niečo, už viem kde bývaš." Povedal a prstom ukázal na dom v ktorom bývam.
"Tak ja idem..ahoj."
"Áno ahoj..zavolám ti. A smiem ťa objať?"
"Uhm..áno." Povedala som dosť zaskočene.
Podišiel ku mne a objal ma. Jeho objatie bolo príjemné, no Zaynovo alebo Harryho bolo lepšie.
Ešte raz som mu zakývala a otočila som sa smerom k domu.

Pootočila som kľúčikom v zámku, a otvorila ich.

Na chodbe som stretla Jade.
"Ahoj." Pozdravila som ju
"No ahoj. Za 1. Ten chalan s ktorým si teraz stála pred domom bol tak veľmi pekný. Za 2. nechápem prečo si odišla zo zápasu ale to mi všetko povieš. Za 3. prišla si o opitého Louisa. Bol tak na mol že musel ísť hneď domov. Chápeš len za hodinu sa tak doriadil. A za 4. v izbe ťa čaká prekvapenie."

"Uhmm... áno áno všetko ti poviem aj ty mne, ale aké prekvapenie??"
"Choď a uvidíš. Keby niečo som v obývačke." Povedala a odišla.
O čom to hovorila? No nič. Pomaly som kráčala hore schodmi.
Zastala som pred dverami a vydýchla vzduch zadržiavaný v pľúcach.
Neiste som otvorila dvere, a zrak mi padol na Harryho ako stojí pri okne a pozerá  von. Mne bol otočený chrbtom, a tak neviem či vie že som su tu alebo nie. Aj keď vôbec nechápem načo sem prišiel.
"Kto to bol?" Prehovoril.
Takže vedel že som tu. Zavrela som dvere.
"Kto?"
"Ten chalan vonku."
"To ti môže byť jedno." Povedala som mu a tašku si hodila na posteľ.
"Pýtam sa ešte raz. Kto to bol?"
"Harry.."
"Perrie! Pýtal som sa niečo."
Otočila sa na mňa.
"Kamarát." Zdvihol obočie a povedal.
"Tak prečo si sa s ním objímala?"
"Harry aj ty si môj kamarát a tiež som ťa viackrát objala." Povedala som nechápavo.
"Ja nie som tvoj kamarát."
"Prosím?"
" Prečo si sa odo mňa odtiahla?"Spýtal sa.
"Lebo si môj kamarát. Vlastne počkaj, ty ním nie si ako si povedal."
"Som."
"Nie.. nie si. Veď si to sám povedal. Už strácaš pamäť?"
"Nie... teda ja niesom tvoj kamarát ja som tvoj..."
"Čo si môj?"
"Uhmm."
"HARRY! Kto si!?" Zvýšila som naňho hlas.