"Jade! Prestaň!"
" Nie, neprestanem! Prečo tu bol? Nepáči sa mi."
"Prečo sa ti nepáči?"
"Je na mňa zlý." Zatvárila sa smutne.
"Nie, len ťa ešte nepozná. Určite si ťa neskôr obľúbi." Pohladila som ju po ramene.
"Teba si nejak rýchlo obľúbil."
"Jade... a okrem toho my sme sa dnes nevideli prvý krát."
"Prosím!?" Pozrela sa na mňa šokovane.
"No vieš.. včera keď som bola vonku tak som ho stretla?"
"Prečo si mi to nepovedala!?"
"A kedy?" Pozrela som sa na ňu a hlavu naklonila do strany.
"No hneď?"
"Bože Jade!" Zavrčala som a hlavu si buchla o vankúš.
"Dobre dobre."
"Chcem ísť spať." Povedala som jej, no namiesto toho aby postavila svoju prdel z mojej postele, len prikývla."
"Jade!"
"Áno?"
"Chcem ísť spať!" Zakričala som sa ňu.
" Jasné, však dá sa to povedať aj milšie."
Postavila sa a odišla.
Pohodlne som si ľahla do postele a zavrela oči.
°°°
Zayn!Zayn !Počuješ ma?"
"Milujem ťa."
"Zaynie aj ja teba."
Snažil sa pootočiť hlavu no moc sa mu to nedarilo.
"Sľúb mi že nikoho nebudeš milovať tak ako mňa."
Dostal zo seba priškrtene.
"Zayn sľubujem ale neboj všetko bude v poriadku."
°°°°
Zobudila som sa celá spotená. Bolo mi strašne zle. A pred očami, som stále mala Zaynovo nevládne telo.
Bože. Na tento sen som bola zvyknutá. Sníval sa mi dosť často.
A vždy mi z neho bolo rovnako zle.
Oprela som sa o čelo postele, a začala som prudko dýchať. Chcelo sa mi plakať. A to moc.
"Perrie!" Vošla do izby Jade.
"Čo sa ti stalo?"
Hneď ako to dopovedala, začala som plakať.
"Preboha!" Rýchlo ku mne prišla, a objala ma.
"Chceš dnes zostať doma?"
Len som prikývla. Slzy mi stále tiekli po tvári.
"Zvládneš to? Nemám s tebou zostať?"
"Nie, len choď. Budem v pohode."
"Naozaj?"
Len som prikývla a začala som si utierať slzy.
"Tak ja idem. Ahoj a mám ťa moc rada, keby niečo tak volaj."
Venovala mi jedno veľké objatie, a odišla.
Jade's POV
Vstúpila som do mojej triedy, pričom stále na mňa niektorý pozerali ako na zjavenie.
Cítila som sa strašne, že som Perrie nechala samú doma.
Bože čo som to za kamarátku?
Sadla som si do lavice, do tej kde som včera sedela s Louisom.
Zrazu sa niekto objavil pri mojej lavici.
"Kde je Perrie?" Spýtal sa.
YOU ARE READING
Saved
Fanfiction" Prečo?! Prečo to nevieš pochopiť?! Ja ho stále milujem!" " Ale on je mŕtvy! Chápeš?! Už sa nikdy nevráti!" Hneď ako to dopovedal moja ruka vystrelila a stretla sa s jeho lícom. Neveriacky sa na mňa pozrel a rukou sa dotkol miesta kam som ho udrela...
