Saved

-68-

"Perrie?"

"Áno?" Odpovedala som Harrymu. Práve sme pozerali nejaký film, ktorý chcel pozerať. No popravde ma ten film vôbec nezaujal. Preto som len tak mala položenú hlavu na jeho stehnách, pričom som si užívala to, ako sa mi hral s vlasmi.

Nikdy som nemala rada keď sa mi niekto dotýkal vlasov. No pri Harrym mi to nevadí.

"Rozmýšľal som."  Povedal stručne.
"Ale čo."
"Nerob si srandu. Myslím to vážne."
"Fajn. Tak nad čím si rozmýšľal?" Povedala som a hlavu zodvihla z jeho stehien. A posadila som sa tak, aby som mu videla presne do očí.

"Viem že pre teba Zayn veľa znamenal a-"
"Nie Harry. Prosím nerozprávajme sa o Zaynovi. Prídeme mi to strašne divné." Povedala som mu pravdu. Prišlo mi divné rozprávať s ním o Zaynovi. Najmä teraz keď s Harrym spolu tvoríme pár.

"Nie toto musím povedať." Povedal, a tiež sa posadil tak, aby sme sedeli rovno oproti sebe.

"Takže viem čo pre teba znamenal a taktiež vidím že to malé zlaté z  máš stále na krku, aj keď si mi povedala že ma miluješ a teraz spolu chodíme."

Chcela som namietať pretože Harryho som naozaj milovala, a nechcela som aby si  myslel niečo iné, keď ten náhrdelník mám stále na krku.
No Harry akoby presne vedel čo chcem povedať dodal: "Nie, nepochybujem o tvojich citoch ku mne len..Viem že tvoril veľkú časť tvojho života, a preto nechcem aby si si ten náhrdelník zvesila. Už mi to nevadí."
"Už?"
"Áno keď sme spolu neboli, tak mi to vadilo lebo som žiarlil. Ale teraz, je mi to jedno."
"Si si istý?"
"Áno som."
Nahla som sa k nemu a pobozkal ho. No pri jednom bozku to nezostalo.

°°°

Prechádzala som sa popri okne v obývačke a rozmýšľala. Harry už dávno spal. Ani sa mu nečudujem veď je niečo po štvrtej ráno.
Zastavila som sa a ruky dala za krk. Pomaly som si zvesila dole náhrdelník. Keď som ho zvesila, poriadne som si ho poobzerala a priložila som si ho k perám.
Viem že mi Harry povedal že mu to nevadí, no prišlo mi to hlúpe.

Zayn bol veľkou súčasťou môjho života. Zažila som s ním naozaj veľa. Svoju prvú lásku. Chcela som sa zaňho vydať, mať s ním deti, psa, a všetko čo k tomu patrí. No bohužiaľ nám to nebolo dopriaté.
Po Zaynovej smrti som si myslela, že sa budem do konca života utápať v žiali, že si nikoho nenájdem.
No opak sa stal pravdou.
Dá sa povedať že ma Harry zachránil. Neviem čo by som bez neho robila. Tak dlho som si ho nehcela pripustiť k telu. No to bola chyba.
Bez Harryho, by som asi teraz ležala zahrabaná v posteli a okolo mňa by bola kopa použitých servítok. Teda ak by som ešte bola. Keďže som po jeho smrti chcela svoj život ukončiť. Nechcela som bez neho žiť. Cítila som sa prázdna. Ani moja rodina mi nevedela tak pomôcť ako Harry. Pomocou neho som na Zayna myslela čím ďalej tým menej. Čo ma na jednej strane tešilo, a na druhú stranu zas veľmi trápilo. Za to si  Harry odo mňa zaslúži jedno veľké ďakujem. No viem, že na to čo on spravil pre mňa, nestačí len jedno 'Ďakujem'.