My Fake Life [Complete]

IV.

,,Čo ste mysleli tým že som obyčajná?" spýtala som sa Amelii len čo sme dorazili do hlavnej budovu keďže som to nechcela preberať na letisku alebo po ceste autom. Tam som si vychutnávala prvé pocity príchodu do Los Angeles a pozerala mesto ktoré som mohla vidieť z okna auta. 

Centrum bolo preplnené jednak ľuďmi ale aj rôznymi obchodmi, kaviarňami a inými podnikmi. Bolo to iné ako Bratislava. 

,,Tak ako som to povedala. Ľudia nechcú dievča, ktoré navlas rovnaké ako milión ďalších dievčat preto z teba spravíme nového človeka!" povedala a sadla si na koženú stoličku ktorá bola za pracovným stolom z bukového dreva s lesklým povrchom. 

,,Ale veď ste ma sem zobrali aby som sa stala slávnou taká aká som!" zvýšila som hlas a zvraštila obočie. Krv sa mi nahrnula rýchlosťou do hlavy a ja som sa držala aby som po nej nevyštartovala od hnevu. 

,,Nie zlatko, chceli sme ťa lebo máš talent ale inak si nudná a preto s teba spravíme niečo nové? Kto má rád nudné hnedé vlasy, rovné biele zuby a orieškové oči? Si ako opotrebované topánky a každý chce nové!" to si robia srandu! 

,,Ale čo keď má rád staré veci a nepotrebujú niečo nové čo sa bude od ostatných odlišovať? Tu ide o hudbu a nie o vzhľad!" 

,,Áno ale pekné dievča iné od stereotypu je najlepšie ako hnedé vlasy, oči a chudá postava. Každá druhá je taká a my chceme niečo nové!" to ma zobrali aby som bola ich bábka? Zmenia môj výzor, vlasy, oči, povahu? Nebudem tá milá osoba ale povýšenecká arogantná mrcha? 

,,Ale tu ide o môj hlas! O moje piesne a čo ním chcem povedať nie o to ako vyzerám!" 

,, Tvoju hudbu nezmeníme. Tvor si ako chceš ale vždy posúdime mi čo pôjde a nepôjde von do sveta! Ale tvoj výzor nechaj na nás! Teraz sa zdvihni ideme začať pracovať" nemohla som sa spýtať ani čo chce ďalej robiť pretože ma schmatla za lakeť a ťahala ma za sebou niekam von z budovy. 

Pred dverami už stálo čierne auto do ktorého sme si sadli a to nás viezlo do centra mesta. 

Nechápala som prečo ma chcú zmeniť. Myslím že prirodzený vzhľad je najlepší a každý to bude mať radšej ako niake blondíny s modrými očami a plno plastík za sebou. To mi vždy hovorila mama. Mám byť sama sebou a nenechať sa ovládať ale čo to ide keď chcete pomôcť svojej rodine a jediné čo im môžete dať je peniaze? A tie sa teraz nezarobia len tak jednoducho. Hlavne pri situácií v ktorej sa teraz nachádzam ja. Budem musieť byť ich poslušná bábka ktorá im dovlí zo sebou manipulovať.

Auto po pár minútach dlhého ticha zastavilo pred nijakou budovou a hneď ako som vystúpila mohla som uvidieť vysokú budovu na ktorej sa nad vstupnými dvojkrídlovými sklenenými dverami tiahol názov kaderníctva. 

Amelia na mňa kývla hlavou a ja som obišla auto a spolu sme vošli do budovy a ocitli sme sa na recepcií. 

,,Dobrý deň prajete si?" spýtala sa nás mladá usmievajúca bruneta ktorá stále za stolom. 

,,Áno. Som Amelia Dankley a do rúk si nás dnes mal zobrať riaditeľ pán Doner." prehovorila moja manažérka a dievča sa pozrelo do počítača a začala niečo hľadať. Neskôr prikývla a potvrdila nám našu rezerváciu. Odišla so slovami že pána riaditeľa zavolá a my sme nemohli nič iné robiť ako čakať kým sa nevrátia. 

,,Amelia! Tak rád ťa tu vidím po tak dlhom čase!" prišiel ku nám starší muž okolo tridsiatky a objal Ameliu a chvíľu sa spolu zhovárali pokiaľ si nevšimol mňa.

,,Som riaditeľ Noah Doner a dnes budeš mojou zvláštnou zákazníčkou takže ak nič nemáš proti začneme" povedal a ja som prikývla. Vedela som že bol oboznámený so všetkým čo má so mnou spraviť keďže po ceste sem volala Amelia Noahovy a rezervovala ho na celý deň. 

Pomaly prešiel dozadu, ďalej od ostatných kresiel v ktorých sedeli rôzne ženy ktoré si prišli dať spraviť vlasy keďže zrejme už začali strácať ten šmrnc ako pred pár týždňami kedy si dávali znova ich vlasy farbiť. 

Ocitli sme sa v malej ale aj tak priestornej miestnosti kde bolo veľké osvietené zrkadlo pod ktorým sa týčil stolík na ktorom boli stojany plné hrebeňov, fény, zapojené v zásuvkách po stranách na stene a iné všemožné doplnky ktoré musí obsahovať profesionálny kaderník. 

,,Dobre bol som oboznámený s tým všetkým a keďže nás Amelia nechala povedz čo chceš ty." usmial sa do na mňa v zrkadle a ja som porozmýšľala ako si to predstavujem. Bolo ťažké sa rozhodnúť z minúty na minútu keďže takéto rozhodnutie som nikdy nechcela podstúpiť. 

,,No svoje vlasy mám až moc rada a nechcem sa ich vzdať - " nestihla som dokončiť keďže ma Noah prerušil a ja som dúfala že to bude niečo čo nás dostane cez to aby som si zničila moje vlasy. 

,,To mi je jasné! Máš krásne zdravé vlasy a bola by škoda ich zahodiť ale čo takto parochňa?" navrhol a ja som sa postavila zo sedačky kde som doteraz sedela a pozerala naňho cez zrkadlo. Otočila som sa naňho a objala ho okolo krku čo ho najprv zaskočilo ale nakoniec svoje ruky obmotal okolo môjho chudého tela. 

,,Ďakujem! Vážne moc!" upokojila som sa a znova si sadla na moje predchádzajúce miesto na stoličke. 

,,Tak ako si to predstavuješ?"

,,Chcela by som mať modré vlasy a ružové ombré!" zvýskla som a povedala dve moje obľúbené farby. Veď keď mať divoké vlasy tak prečo to nevyužiť naplno?

Noah sa dal do toho a docela sme si to užívali. Hovorili sme si rôzne zážitky a spolu prekonávali čas pokiaľ by sa mali vlasy usušiť. Nakoniec keď boli vlasy hotové, Noah bol proste tajnostkár a nechcel mi ukázať narovinu ako dopadla jeho práca. Chcel aby som bola dokonalá a preto pokračoval v make-upe a rôznych  procedúrach ako v nijakom salóne krásy. 

,,Dobre sme hotový!" vyhlásil keď dokončil nanášanie rúžu na moje ružové pery. Bola som tak nadšená že som nedokázala vydržať ani len minútu a hneď som sa na stoličke otočila a pozrela na tú krásu v zrkadle. 

Vypadala som inak. Zelené oči pod dlhými riasami, ktorými som si bola istá že ak trochu zaklipkám mám v posteli každého chalana na ktorého pomyslím. 

Ružovo modré vlasy ktoré boli rovnako dlhé ako moje predošlé hnedé vlasy, ktoré boli vypnuté pod parochňou. Boli dokonalé. Padali mi na ramená a bočné pramienky ofiny boli zaviazané do malej mašličky vzadu na hlave. 

Krvavo červený rúž ktorý svietil na mojich perách s radostným úsmevom odkiaľ mi bolo vidieť moje žiarivo biele zuby nemohol nikto prehliadnuť.

,,Ďakujem veľmi pekne! Je to úžasné" povedala som a pozerala sa do zrkadla fascinovaná osobou ktorá je taká odlišná môjmu predošlému ja. Teda povrchovo. Vždy zostanem tá milá dievčina zapálená pre spev a svojich blízkych. 

,,Toto je zaujímavá celebrita ktorú potrebujeme!" vyhlásil ženský hlas za nami a ja som tam hneď stočila svoj pohľad. Amelia stále opretá o rám dverí a víťazoslávne sa usmievala. 

Vedela som že toto nieje všetko čo po mne chceli ale ja som bola taká unesená že som dokázala poslúchnuť aj tie najhoršie príkazy. 

A to malo svoje následky.

Otázka: Keby ste mohli mať akékoľvek vlasy, aké by ste si priali mať?

Moja odpoveď: No ja určite netúžim no niečom inom pretože sa mi neskutočne moc páčia moje ryšavé husté vlasy!

Ďakujem za každý jeden vote & comment a dúfam že sa vám časť páčila!

Michelle xoxo