My Fake Life [Complete]

VI.

,,Všetko čo sa bude hovoriť medzi nami nesmie nikto okrem nás vedieť," prehovorila Amelia keď sme o ôsmej ráno v pondelok, kedy začínam normálne pracovať. Sedíme v jej kancelárii pričom ona sa prechádza po voľných miestach miestnosti s perom v ruke a myšlienkami ktoré premýšľajú v čom všetkom som zlá a snažia sa to zmeniť. ,,po prvé: tvoje meno je Tara Conell. Už žiadna Danielle Klensterwood. Je to príšerné ako umelecké meno," vyhlásila a ja som sa snažila udržať si vážnu tvár a nezačať plakať lebo zo mňa, tej Danielle ktorá žila na Slovensku nič nezostane. Chcela som kričať a povedať jej že nechcem aby ma menila, lebo mne sa to páči aké to je, ale Amelia je Amelia. Prísny človek, ktorý si myslí že má pravdu a ak ju aj nemá nezaujíma ju to. ,,druhá vec: tvoj vzhľad je dokonalý a ako aj tvoje meno nikto nesmie vedieť ako vyzeráš pod parochňou a make-upom. Do mesta len s nádherným oblečením ktoré sa pôjde nakúpiť." 

,,Ale čo moje stará oblečenie?" nesmelo som sa jej spýtala keďže viem že nemá rada keď ju prerušujem. Nemá vôbec rada otázky. 

,,Buď to spálime alebo vyhodíme" ľahostajne odpovedala a už chcela pokračovať ďalej no ja som sa postavila z čierneho koženého sedadla na ktorom som sedela oproti nej a chcela bojovať e svoje oblečenie aj keď som nemala veľkú šancu na výhru.

,,Ale ja to oblečenie milujem. Je to môj štýl  a nechcem sa ich vzdať! Moja rodina na ne tvrdo pracovala a nechcem ich odhodiť!" 

,,Tak si ich nos ale na verejnosť iba v tom čo ti dovolíme so stylistkami" odpovedala a mne sa aspoň trochu uľavilo. Bola som rada že ich budem môcť stále nosiť aj keď ma v nich nikto iný neuvidí.

,,Tretie pravidlo: Správaj sa hnusne. Nehovoríme veľké priveľké škandály ale raz za čas keď ti niečo nakážeme poslúchneš! Nebudeš tá milá Danielle ale budeš tá chladná Tara." snívala a pritom sa usmievala no moja tvár bola kamenná a snažila sa prijať fakt že už ani kúsok zo mňa nezostane. 

,,Štvrté pravidlo: vždy ak ti niekto niečo navrhne, napríklad rande tak požiadaš o súhlas" som ako vo väzení preboha! Horší ako rodičia ale čo s toho že im poviem kam chodím, s kým tam idem, čo budeme robiť a kedy sa vrátim budú mať? Okej budú vedieť kde som, s kým som, čo robím a kedy sa vrátim ale to im peniaze nedá či hej? 

,,A to prečo? Ste moji rodičia?" vyletela som na ňu s mierne naštvaným pohľadom ktorý však nemohla vidieť keďže sa prechádzala za mojim chrbtom. 

Opätky utíchli a to značilo že ona zastavila. 

,,Nie len nechceme aby sa hviezda zahadzovala so spodinou!" povedala pomedzi zuby a ja som pretočila očami. Nechcete rovno vedieť aj kedy som prišla o panenstvo? Moje presné dátumy kedy mám svoje dni?!

,,Piate a posledné pravidlo znie: Žiadne z týchto pravidiel nesmie nikto vedieť. Žiadny kamaráti ani rodina. To sa týka ja rozhovorov!" povedala a a som bola rada že už skončila lebo som nevedela kam by toto všetko spelo. Možno k tomu že by mi dávala povolenie ku sexu. Alebo niečo horšie. Už len zaviazať na mňa špagátiky a som hotová bábka. 

,,Teraz vstavaj ideš nakupovať s tvojimi stylistkami!" ihneď som vstala zobrala moju malú kabelku v ktorej som mala kľúče od vily, mobil a peňaženku. 

Pred vchodom už čakalo čierne auto a po tom ako som nastúpila a Amelia zabuchla dvere bez pozdravu sme vyštartovali a ja som si všimla dievča staršiu odo mňa ako sedí na druhej sedačke. Hneď ako počula zacvaknutie pásov sa na mňa pozrela. 

,,Som Kristie a budem tvojou povedzme ľavou rukou," povedala a ja som pochopila prečo nepovedala pravou. Ja pravú už mám. Chcenú - nechcenú, mám. Ameliu. 

,,Dan...Tara" opravila som sa a prinútila si viac zapamätať toto meno lebo ho budem používať častejšie. 

,,Neusmievaj sa tak stále! Ide s teba dojem energie a optimizmu a to nechcú!" povedala a ja som nasadila neutrálny výraz. Prikývla keď som splnila jej požiadavku ale následne odvrátila pohľad do okna tak ako ja.

,,Ďakujeme. Dovidenia." pozdravila som šoféra ktorý nás vysadil pred nákupným centrom. Pozrel sa cez sedadlo na mňa a tvár mu oblial úsmev ktorý som však nechcene neopätovala. 

,,Neďakuj a nezdrav. Je to pre slušných a ty slušná nie si" pokarhala ma Kristie a ja som pery vtiahla do tenkej linky.  ,,Vystri sa a choď sebavedomo. Bradu hore, plecia vzad. Nech ľudia vedia že si zlá a nemajú sa s tebou zahrávať" povedala a aj som prikývla a snažila sa urobiť jej pokyny čo najlepšími. 

V centre sa to nehemžilo ľuďmi keďže bolo iba onedlho deväť hodín ale zopár sa ich tu natrafilo. Pomaly sme prechádzali sebavedomou chôdzou z jedného obchodu za druhým pričom ešte Kristie nezabudla pri vchode zavolať jej ľudom ktorý by sem prišli na našich nosičov. Zatiaľ sme si sadli do kaviarne s jednou kávou a muffinom ktorý mi odmietla zobrať s komentárom ,,Budeš tučná a to nesmieš." radšej som to ďalej nekomentovala a čakala kým prídu tí ľudia pre ktorých poslala. 

Po pol hodine dorazili a my sme sa teda mohli pobrať do obchodov spolu s troma mužmi za zadkami. 

S Kristie to bolo divné nakupovanie a plné predražených vecí, ktoré platila kreditka Amelii, ktorú nám dala, alebo teda dala Kristie. 

Vždy som si nakupovanie s priateľkou alebo len celkovo nakupovanie predstavovala ako zábavnú činnosť kedy niečo dostaneš ale niečo tiež ti niečoho ubudne. Teraz som túto možnosť mala ale bolo to len o chodení za zadkom, komandovaní nech sa vystriem a držím bradu hore a k tomu to skúšaní tých všetkých vecí. 

Tí chlapi museli ísť tašky zaniesť asi dva alebo tri krát do auta pretože to nedokázali uniesť a to boli traja! To auto muselo potom vyzerať. 

Keď som kúpila asi tisíc kúskov oblečenia za hromadu peňazí skoro som vyletela z kože keď nám oznámili že ešte ideme do ďalších centier. Síce boli dve autá plné netrápilo nás to ale poslali sme ich vyložiť všetky tašky do obývačky vo vile a vrátiť sa späť. Stále nám zostali dvaja takže sme museli pokračovať bez prestávky. 

Doma som sa zhrozila pri tom množstve tašiek. Bolo to všade a ja som vážne nemala najmenšiu chuť to všetko upratovať preto som len rýchlo napustila vaňu v ktorej som takmer zaspala a skončila v posteli zachumlaná po uši s výdychom že som skončila.

Otázka:Máte radi nakupovanie? S kým a kde nakupujete najčastejšie a najradšej?

Moja odpoveď: Nakupovanie milujem, a hlavne v kníhkupectve ale oblečenie s kamarátkou sa tiež nezaprie!