My Fake Life [Complete]

XIV.

„Tara tu je Amelia! Po siedme. Chce ti povedať že som sa práve dozvedela čo sa včera stalo! Ak si vážne zostala s ním sama a vyspala si sa s ním ako Kristie predpokladá bude sa o vás hovoriť všade! Síce to sa hovorí už teraz ale ak budete spolu viac na verejnosti bude to perfektné! Keď si to vypočuješ zavolaj nám alebo sa aspoň dostav zajtra do práce. Je toho tu vážne veľa!" vypočula som si poslednú hlasovú správu od Amelie. Sedela som na gauči s nohami blízko pri mojom hrudníku a rukami obmotanými okolo nôh. Nechcela som myslieť na nič čo sa stalo v posledných 30 hodinách.

No myslela. Nešlo na to len tak zabudnúť. A už vôbec keď ste sama vo veľkom dome len pár metrov od miesta kde ste si to rozdávala s chlapom, ktorého nemáte rada.

Cítila som sa zle. Pošpinená. A nedalo sa to nijako zmyť. Bolo to akoby ste podviedli manžela, ktorého nadovšetko milujete a máte výčitky. Až na to, že ja nemám manžela. A taktiež ani výčitky. Som len nahnevaná. Na všetkých. Ale hlavne na troch ľudí.

Amelia. Nedokážem ani len pochopiť prečo mi zariadila rande s niekým takým ako je on. Dobre vedela že ho nenávidím a aj tak dohodla to naše stretnutie. Vedela čo je on za človeka a pokiaľ by sa mu naskytla možnosť skočil by po mne aj keby som nechcela. Avšak ja som to dovolila. Dovolila som aby pošpinil moje dokonalé telo a nedalo sa s tým už nič robiť. Teraz stačí zájsť za doktorom, ktorý mi potvrdí že mi ten bastard nepreniesol AIDS alebo nedajbože dieťa. Za to by som ho vážne zabila.

Styles. Človek, ktorý bol od začiatku proti mne. Bol PRVÝ kto si chcel odo mňa držať odstup na kilometre ďaleko v čom som ho podporovala ale aj napriek tomu dovolil rande. Bol to on, ktorý sa snažil viesť celú konverzáciu po celý večer aj keď som o to nestála a skončilo to hádkou. Bol to on, ktorý bez môjho dovolenia vošiel do môjho domu po tom čo mu Kris navrhla aby tu zostal na večeru. A ona odišla. Vedela ako to dopadne. A aj cez to nás tu nechala samých, nechala tu mňa s tou kreatúrou na pospas jedu ktoré bolo kupodivu dobré.

Kristie. Tá blbá malá mrcha ktorá ma neupozornila na toho kokosa! Hovorila aký je sexi a stál by za hriech! Figu borovú! Nestojí za nič. Nechápem ako za ním môžu fanynky liezť. Dlhé vlasy skôr vo vás evidujú peknú ženu, on je chlap! Nie je dokonalý ako ho každý ospevuje. Aj keby by mali vstať z mŕtvych všetci kráľovia a kráľovné z celého sveta, každý jeden prezident, každý tyran a vyhrážať sa tými najhoršími trestami čo so mnou urobia, radšej umriem ako byť čo i len sekundu v jednej miestnosti a dýchať rovnaký vzduch.

Hnev vo mne vrel a mala som chuť sa postaviť a všetko okolo seba ničiť pretože tak som sa teraz cítila. Zničená. Dostal to o čo mu celý ten čas išlo. Nechcem nič iné len sex a potom by sa robil že nič sa nestalo a večer ani neprebehol. Alebo si práve teraz niekde počíta peniaze vďaka vyhratej stávke o sex so mnou.

Namiesto toho čo by som chcela robiť som nerobila nič. Sedela som na gauči s nohami pri hrudníku a rukami okolo nich. Mlčky pozerala na stenu oproti kde visel panoramatický obraz nočného Melbourne. 

Sedieť a utápať sa vo vlastných myšlienkach sa nedalo. Nedalo sa večne. A vedela som že pokiaľ by to pokračovalo neprospelo by mi to. Či som chcela a či nie premohla som svoje nohy a všetko čo poháňa moje telo aby sa postavilo na nohy a aj keď s nečitateľným výrazom prešla do svojej spálne.

Dvere boli zatvorené keďže po tom ako odtiaľ henten idiot zmizol. Ako náhle sa mi z dverí naskytol pohľad na posteľ ktorá bola rozhádzaná z rána. Ani som nevedela ako a pred očami som mala zážitok z večera. Ako sme tam ležali, on nado mnou a jeho péro bolo vo mne. Ako sme obaja dosiahli vrchol a potom ostali ležať vedľa seba. Držal ma okolo pása našťastie cez perinu.

Zatriasla som hlavou a na papierik čo som mala na blízku spolu s perom ktoré som vytiahla zo šuplíka na komode som napísala odkaz upratovačke ktorá by mala niekedy v najbližších dňoch prísť. V jednoduchosti povedané nakázala som jej aby dala preš celé obliečky spolu s perinou a zaobstarala nové.

Bez ďalších myšlienok som prešla do šatníku kde som si vybrala úzke jeansy a tričko s topánkami na vysokom podpätku. Obliekla som si dnešný outfit a v rýchlosti napísala Amelii že idem do práce a nech po mňa pošle auto. V kúpeľni som si naniesla výrazný make-up ktorý by skoval každú jednu nedokonalosť.

Cesta bola zdrvujúca. Nemala som čo robiť preto som sa utápala v myšlienkach vedúcich stále k tej noci. K dnešnej noci.

Pred vydavateľstvom bolo nespočetne moc novinárov preto sa to nezaobišlo bez bodyguardov ktorý ma obkľučovali z každej strany. V hale už čakala Amelia, ktorá sa ihneď usmiala. Nebol to taký ten radostný úsmev keď niekoho uvidíte, toto bol ten ktorý vám hovorí že ste niekoho zabili a sú na vás hrdý a určite sa na vás obrátia aj nabudúce.

„Ani som nečakala, že a dnes uvidím!" žiaden pozdrav, žiadne povzbudenie ani nič. Len práca.

„Ani je som nechcela prísť. Ale byť v dome kde som videla jeho prekliate malé péro nie je dobré. Nabudúce mi kúp mikroskop aj keď dúfam že žiadne nabudúce nebude" odvrkla som a kráčala poslušne za ňou.

„No tak to ťa sklamem, dievča." Povedala a ja som sa s vypúlenými očami pozrela na ňu. Nehlo s ňou. Iba si sebavedomo kráčala s jej doskami v rukách nie do nahrávacích štúdií. Do kancelárií.

„Nesklameš pretože to nespravíš!" zvrieskla som na celú chodbu cez ktorú sme teraz kráčali. Môj hlas musel byť všade počuť.

„Tara nemáš právo rozhodovať o tom čo s tebou spravím a s kým ti zariadim rande." Akože nemám? Len ja si môžem hovoriť s kým pôjdem na rande a s kým nie!

„Prisahám že s ním už nikdy nepôjdem von! Je to ten najodpornejší človek na planéte a je totálne arogant - ..." Veta ktorá mala pokračovať ešte veľmi dlho, pričom mala obsahovať vlastnosti toho idiota sa rozplynula ako prach vo vzduchu.

Myslela som si že ideme na niekoho čakať preto som hovorila akoby miestnosť bola prázdna. Avšak opak bol pravdou. Miestnosť zaplnili tváre šiestich mužov, ktorý čakali na dokončenie odpovede o tom kuse debila.

„Som rád že vás spoznávam slečna Tara. Som Simon, Simon Cowell"

A to bola minúta kedy som ľutovala príchod do práce.