My Fake Life [Complete]

XXX.

,,Tara Conell Som rád že môžem stretnúť niekoho ako ty u nás v bare. Čo si dáš?" spýtal sa ma milý časník vo veku možno viac ako Harry ale nie o veľa. 

,,Hocičo slabé a veľké. Nech ma to tu zdrží čo najdlhšie ale nie som z toho až príliš opitá." 

,,No takúto požiadavku som nikdy nedostal ale pokúsim sa čosi vymyslieť." pozerala som založená na bare na barmana ktorý pripravuje môj kokteil.

Bola som unavená. Moje oči museli byť červené a o make upe ani nehovorím. Dúfam, že je tu taká tma že nevidí na detaily na mojej tvári. 

,,Nemáš doma lepšieho barmala ako tu?" 

,,Doma mám len sprostého kreténa takže som moc nevyhrala." 

,,Problémy v raji?" 

,,Horšie ako za druhej svetovej." povzdychnem si a čakám svoj drink. Ten sa o chvíľu položí predo mňa a ja si cez slamku trochu odpijem. Je skvelý a  alkohol tam nie je až tak vo veľkej miere. A je namiešaný vo veľkom pohári tak pri pomalom pití tu zostanem najmenej hodinu a pol. 

,,Zasa také hrozné to byť nemôže. Dosť často som vás videl v televízií a na internete ale to si mala ryšavé vlasy. Nepáčili sa ti?" Keď započujem farbu "mojich" vlasov zvíši sa mi adrenalín v tele a a pozerám sa naňho spod zamračeného obočia. 

,,To som nebola ja!" poviem skrz zaťaté zuby. 

,,Ale ako vidím tak presne vieš kto to je" povie barman a pozerá sa na mňa stále s normálnym výrazom. 

,,Jasné že to vie. Veď už svojho milého niekoľko krát aj prichytila však Tara?" ozve sa vedľa nás známy hlas, ktorý moc dobre poznám. 

,,Čo tu robíš? Nehovor mi že zas sleduješ?" 

,,Nie. Teraz je to čisto náhoda. Tuto kamarát Drew mi prichystal moju objednávku. Ale čo tu robíš ty? Pokiaľ viem mala by si byť doma a užívať si krásny deň s Harrym. A nie tu sedieť s drinkom a novými crazy vlasmi." 

,,Ale sedím Louis. A neplánujem odtiaľto tak skoro odísť." 

,,No tak povedz čo sa stalo?" povie Tomlinson a sadne si na voľnú stoličku vedľa mňa. Objedná si drink a otočí sa na mňa.

,,Vypadám že mám chuť o tom rozprávať?" 

,,Prepáč, že sa zaujímam. Ale keď nechceš nemusíš. Ale som tu." bol tam. Celý večer sedel pri mne a hovoril, že všetko bude v poriadku aj keď vedel že to bude jedna veľká pohroma. Bola som na pokraji zhrútenia. Mala som chuť stále plakať ale to že na mňa hovoril a nadával mi keď som ho nepočúvala ma nútilo myslieť naňho a na jeho vtipy. Aspoň trachu sa smiať. 

Chvíľu sme ja tancovali. Dlhú chvíľu. Piesne išli jedna za druhou a my sme spolu tancovali a blbli s alkoholom v krvi. Zabávali sme sa aj keď sme vedeli že akonáhle vyjdeme bude to hrozné a nedopadne dobre keď nás spolu uvidia. 

Ale aj tak sme sa po piatich hodinách a silných drinkoch smiali. 

Bolo jedenásť keď sme vychádzali z klubu. vonku bolo plno novinárov, ktorí sa museli o našom pobyte v klube dozvedieť. V ruke som držala svoje vysoké topánky a spolu s Louisom sme po špinavej  kamenistej ceste vybiehali  z klubu. Zadným vchod nám umožnil pár sekundový náskok pred tým ako nás zbadali paparazzi a začali  za nami utekať tiež. 

So smiechom sme behali cez cesty a snažili sa uniknúť. Brali sme to skôr ako zábavu ako pokus o prežitie. 

Nohy nás aj po chvíli neprestali bolieť. Boli sme plný energie, skákali sme, otáčali sa a vysmievali  sa im za ich pomalý beh no ani raz neboli pri nás viac ako päť metrov. 

V  parku sme boli asi po 5 minútach a tam sme už bez váhania skočili do najbličšieho kríku Bolo počuť ich dupot keď dobehli na našu úroveň avšak ani jeden si nás nevšimol. 

Ležali sme na holej zemi. Teda Louis na zemi a ja na ňom. Cítila som ako sa mu dvýha hrudník. 

Obaja sme boli zadýchaný ale plný enegrie. Smiali sme sa a keď odišli mohli sme sa postaviť. Oprášili sme sa a pomaly sme prešli na malý chodník parkom, ktorým sme plánovali sa dostať späť von. 

Keď sme sa poobzerali aby sme zistili našu polohu, uvedomila som si kde stojíme. 

Oproti nám s rozprestieralo malé detské ihrisko. Ihrisko kde sme boli dnes s Harrym. 

Ako náhle sa mi vynorila v hlave táto myšlienku, spomenula som si aj na celý dnešný deň. To ako sme sa zobudili, náš pobyt  v tomto parku, náš obed, ktorý sa zvrtol a slzy. 

Louis moje slzy ihneď zbystril a jeho ruky ma objali. Vzlykala som. Veľmi moc. 

,,No tak Tara. Je to v pohode!" hladil ma po chrbte a ja som mu plakala do trička. 

,,Ako to že ma nevidí? Aj keď sa chcem zmeniť? AKo to nemôže vidieť? AKo to že má v hlave tú jeho kravu? Prečo mňa nemá tak rád ako ju? Ja chcem aby ma mal rád! Aby ma mali radi fanúšikovia! Louis prosím čo mám robiť?" 

,,Pôjdeme spať. Pôjdeme domov a vyspíme sa. Uvidí sa čo zajtra." povie a vytiahne mobil, ktorým pravdepodobne bude chcieť zavolať niekomu, kto by bol ochotný pre nám prísť. ,,Harry mi volal. Mám mu zavolať späť?" povie a ja si rukami pridržím budnu bližšie k telu. Myknem plecami a Louis vytočí jeho číslo. Dá to na reproduktor a ukazovák dá na ústa. Prikývnem a len počúvam čo sa deje. 

,,Louis? Kde si? Volal som ti snáď milión krát a nezdvíhal si to." 

,,Mal som prácu a nepočul som zvonenie. "

,,Volal som aj ostatným. Povedali že si šiel len do klubu pre nejaký alkohol či čo ale keď prídeš dajú mi vedieť. Je to päť a pol hodiny. Kde si bol?" 

,,Harry mal som prácu tak to nerieš. Čo chceš?" 

,,Nič. Len či nevieš čo je s Tarou?" 

,,Myslíš že som jej strážny anjel? Alebo bodyguard?! Harry uvedom sa! Je to tvoja frajerka, máš si na ňu dávať pozor! Nie že ona zlomená lieta po LA a ty si doma mrdáš Mad."

,,Vieš ked je." 

,,Viem. Pozri sa do novín a uvidíš dielo, ktoré som vytvoril zatiaľ čo ty si v posteli s ňou. Si skvelým príkladom vzorného priateľa." povie a zavesí. Pozrie sa na mňa zatiaľ čo ja hľadím so smutným výrazom do zeme. 

,,Prepáč mi to."  

,,Nemám čo."