My Fake Life [Complete]

LIII.

Oči sú našim oknom do duše. Keď sa pozriete do tých mojich neuvidíte tam nič iné len faloš. Nie sú to moje očí. Nie sú moje a doteraz si toho nikto nevšimol. Nikto nepoznal moje pravé meno, nikto nevidel moje hnedé oči namiesto žiarivo zelených, moje prírodné hnedé vlasy. Ako by aj mohli keď som im to sama nemohla ukázať?

Moja postava bola jediná pravá. nikto nemohol poprieť, že som bola chudá a vyššia. Mala som primeranú postavu a skvelo opálenú pokožku na ktorú som si bola nútená obliecť hocijaké oblečenie, ktoré mi priniesli.

Nebola som vôbec sama sebou. Moje zelené oči neboli ničím výrazné, ničím zaujímavé. Neodrážali sa v nich nijaké pocity, tie pravé sa skrývali za tými šošovkami. Moje vlasy skrývali moju podstatu a vedomosti ktoré som nosila v hlave. Ničili moju osobnosť, ktorá bola vybudovaná na vedomostiach a dobrom charaktere.

Módu, ktorá odhaľovala aj to čo nemala, som nenávidela. Bolo pekné vidieť, že aj niečo také odhalené mi môže pristať ale nie, keď chcem dokázať, že som zadaná a stále mu patrím.

Aj keď si to Harry nemyslí. Akoby aj mohol? Boli to dva týždne odkedy sa to stalo. Boli to dva týždne odkedy nás Harry s Alexom, mojim bratom nachytal v posteli. Nachytal nás no vôbec si nevšimol naše oblečené telá a smutné tváre, ktoré sme mali. Nemal ani len potuchy, že to všetko je len podvod zo strany Simona a Amelií.

Bol to týždeň odkedy sa Harry odsťahoval odo mňa. Bol to týždeň odkedy sa Harry ukázal pred našim domov s veľkým prepravným autom, do ktorého spolu s nejakými mužmi podávali jeho veci. Môj dom bol oveľa prázdnejší.

Flashback - Alex's point of view:

Nemohlo byť veľa hodín. Bolo svetlo, ale už sa stmievalo. Vonku bola zima na akú sme v LA zvyknutý. Nikomu sa nechcelo vychádzať von do zhonu v meste, ktoré vládlo viac ako týždeň pred Vianocami, preto zostávali vo svojich domoch. Ja som nebol vo svojom apartmáne v centre mesta. Býval som s mojou malou sestričkou. Roky sme boli odlúčený od seba a teraz keď s ňou môžem byť to nepokazím. Mala teraz ťažké obdobie. A ja som musel byť pri nej.

Boli sme v ich obývačke, vlastne v jej obývačke, a pozerali filmy v televízií. Nebolo tak nič veľkolepé, ale stačilo to k tomu aby mi Dan zaspala v týchto hodinách na kolenách.

Keď sa ozvalo otváranie dverí spozornel som. Nemyslel som si, že Dan niekoho čaká. Nemohol som sa moc nahnúť aby mi nespadla z kolien no vedel som, že osoba to tu pozná a zamieri hneď sem.

Keď sa kučeravá hlava pozrela na nás bola prekvapená. Vidno, že Harry nečakal, že tu budeme.

,,Prišiel som si po veci. Pol hodinu a som preč. Nenechajte sa ručiť." povedal a chcel odísť no moje lúsknutie naňho ho zastavilo a prinútilo sa otočiť. S pozdvihnutým obočím sa na mňa pozeral a sa som sa sklonil ku sestre a mierne ju zobudil.

,,Dannie, tvoj miláčik tu je." zašepkal som jej do ucha a dúfal že do Harry nepočul. Ako som to dopovedal pomaly sa zdvihla z mojich kolien a zívla si. Povystierala ruky a pretrela si oči. Bolo vidieť, že je unavená no prekvapenie bolo vidieť tiež. No musela to prekusnúť a tváriť sa odtažito.

,,Harry. Ehm veci máš v krabiciach na chodbe. V dome sa tvoje už nič nenachádza." povedala a aby náhodou jej životná láska nezistila, že ju deprimuje jeho prítomnosť a chce plakať radšej prešla do kuchyne odkiaľ si zobrala už pravdepodobne studený čas.

,,Rozmýšľala som a dospela som k záveru. Pôjdem preč a dovtedy mi všetok nábytok odtiaľto prenesú do nejakej novej vily. Nepáči sa mi to tu." povedala a pozrela sa na chodbu kde bol vidieť Harry ako po nej pozerá. Nevšímala si ho, pozerala sa na mňa. Len ja som videl tú bolesť v jej očiach.