My Fake Life [Complete]

XLVIII.

Cesta do hotela bola pomerne kľudná. Nehoda, ktorá sa na ceste stala, keď sme išli na predávanie cien už bola odstránená. Aby nie po deviatich hodinách.

Z afterparty sme odchádzali niečo po tretej hodine a išli sme rovno do hotela. Boli sme unavený no na spánok nezostával čas. Lietadlo odlietalo o pol šiestej a my sme neboli zbalený. Avšak ani to nám nezabralo viac času ako hodinu.

V hoteli bolo hrobové ticho. Čo iné by som očakávala o pol štvrtej ráno? Naše apartmány boli na rovnakom poschodí no aj tak sme sa všetci nevmestili do jedného výťahu. Gigi, Cheryl a ja sme sa vo vysokých topánkach nechali odviesť výťahom spolu s dvoma bodyguardami, ktorý niesli naše šaty a obleky chalanov, zabalené v čiernych vakoch.

Chalanom trošku trvalo sa dostať na piate poschodie preto sme boli nútené ich počkať pred dverami našich apartmánov aby nám otvorili.

Netrvalo to dlho. Chalani sa s tichým smiechom vynorili zo schodov a keď uvideli naše unavené pohľady pribehli ku nám a rýchlo nás pustili do apartmánov. Bez ďalších rečí sme všetci zaliezli do apartmánov a začali s balením.

„Je mi to ľúto Tara, nechcel som ti ublížiť. Mrzí ma to." Povedal odrazu Harry keď som si začala pomaly rozopínať šaty. Pozerala som sa na neho skrz odrazu v zrkadle a mohla som vidieť ten úprimný pohľad, ktorým sa mi ospravedlňoval.

„Čo presne ťa mrzí? To že ste sa bozkávali? To že si sa tomu nebránil, a ešte si si ju pritiahol bližšie ku sebe ako to máš robiť iba mne? Alebo to, že si to musíš u mňa vyžehliť pretože túto správu už videla asi polovica zemegule? Či dokonca to že si sa nebránil a bozkával ju UPROSTRED koberca kde na teba videlo asi dvesto novinárov? Povedz mi, čo presne ťa z tohto mrzí?"

„Všetko Tara, všetko. Neviem asi to nemá asi vysvetlenie. Ja neviem, proste vystúpila z toho auta a keď som ju uvidel neviem na čo som myslel. Bez pózovania prešla ku mne a začali sme sa rozprávať a ja neviem ako sa to zbehlo."

„No tak vidíš. Musím si to premyslieť. Daj mi čas a ja ti poviem k čomu som dospela. Máme viac ako 24 hodín letu a myslím, že to bude dosť času na rozmýšľanie. Len ma nechaj si to premyslieť." Povedala som a on so smutným výrazom tváre prikývol.

To čo som mala oblečené na afterparty som nechala zhodené pred zrkadlom a len v spodnom prádle prešla do kúpeľne kde som si dopriala teplú sprchu.

Keď som vyšla Harryho kufor bol pripravený pri dverách tak som mu kývla, že je čas aby šiel do sprchy on. Ja som si zatiaľ uložila do kufra všetko nepoužité alebo špinavé prádlo a šaty z predávania cien som zabalila do čierneho obalu.

„Slečna Tara, prišiel som pre kufre." Povedal šofér auta, ktorý nám s Harrym vozil po Sydney. Keď zaklopal vedela som, že to bude buď on alebo ostatný, ktorý by nám vynadali že meškáme. Pravdepodobne by si mysleli, že si to rozdávame, pretože sex na uzmierenie je proste najlepší, všakže?

„Samozrejme. Kufre sú nachystané a Harry už len vyjde to sprchy a budeme môcť ísť. Pomôžem vám s tými obalmi." Povedala som a zobrala vešiaky na ktorých boli zavesené naše odevy na dnešnú noc. S úsmevom sa na mňa pozrel a spolu sme kráčali von z izby. Ja som si už zobrala všetko čo som tam mala. Harry mal na posteli čisté oblečenie priložené s mobilom, peňaženkou, kľúčmi a kartou od izby.

„Ste v poriadku slečna? Viem čo sa tam stalo a je mi to ľúto." Povedal keď sme sa sami viezli výťahom na prvé poschodie kde sa nachádza vchod do hotela.

„Ako si to vezme. Máme teraz dlhý let a budem premýšľať čo bude s nami ďalej." Povzdychla som si a snažila sa vyvodiť nejaký prijateľný výsledok ale nič ma nenapadalo.

Bola som zranená a nedokázala som myslieť na nič pozitívne.

„Vo vašich očiach aj v očiach Harryho vidno tú lásku, ktorú medzi sebou chováte. Tá ryšavka je len prekážkou, ktorú musíte vo vašom vzťahu prekonať. A že tých prekážok ešte bude!" povedal a ja som sa trošku usmiala nad jeho optimizmom.

„Ale čo keď ma táto prekážka dorazila na kolená a ja radšej vyjdem z kruhu kde sú samé prekážky a skončím to? Radšej mu doprajem víťazstvo samému, akoby som to dobehla s ním. Dokážem tým, že som slabá a ustráchaná malá vidiečanka, ktorá sa nedokáže postaviť a dobehnúť." Poviem a pomaly vystupujeme z výťahu a kráčame smerom ku podzemným garážam.

„Nie ste slabá. Ste silná žena, len treba tú silu ukázať a dokončiť to spolu. Vy a Harry ste nádherný pár a všetci čo vás môžu čo i len na chvíľu pozorovať by to tvrdili tiež. Len nenechajte sa prerásť obavami a pochybnosťami. Ak ho milujete a on to ľutuje nie je čo riešiť."

„Ďakujem. Pomohli ste mi." Povedala som aj keď som si týmito slovami nebola istá. Zasiahlo ma to ale videla som, že to ľutuje aj keď si ju ku sebe pritiahol a bozkával ju s takou vášňou.

„Za máličko. Nerád by som zistil, že sa rozídete. Váš príbeh som ako tak pozoroval. Ste silný a vy to zvládnete." Spolu sme dali kufre s obalmi do kufra auta a nasadli. Aspoň on nasadol. Ja som sa oprela o dvere čierneho auta a čakala kým sa tu objavia aj ostatný.

Autá boli hneď vedľa seba a vypadalo, že sme tu boli prvý. Avšak to nezostalo nadlho keď sa o chvíľu začali objavovať baby s ich šoférmi a bodyguardami. Chvíľu sme sa bavili, kým chalani vybavovali a odovzdávali karty od apartmánov no ako náhle sme ich videli, rozlúčili sme sa na najbližšiu pol hodinu a nasadli do áut.

Harry našťastie bol ticho len sa na mňa pozeral ako sa mi pomaly zatvárajú oči. Keď si sadol bližšie ku mne a nechal nech mi hlava padne na jeho rameno, cítila som sa pohodlnejšie.

„Milujem ťa." Povedal mi a ja som sa len pomrvila.

„Doma to vyriešime." Povedala som popod nos, ale bolo jasné, že to počul. Musel to počuť pretože opakovať sa mi to nechcelo.

Na parkovisku pred letiskom bolo málo ľudí, ktorých netrápilo, že okolo nich prechádza osem populárnych hviezd. Otáčali sa za nami no bolo im to jedno a tak sme sa mohli v pokoji odbaliť a sadnúť si do malej kaviarne.

Spolu sme si dali skoré raňajky o štvrtej a potom ležali a snažili sa tú jednu hodinu pretrpieť. Išli sme opäť súkromným lietadlom no cesta mala trvať dlhšie ako keď sme sem prichádzali. Let mal trvať až 32 hodín a ja som myslela že sa zbláznim.

Keďže som sa nudila, rozhodla som sa zapnúť mobil po dlhej dobe. Od doby čo sme s Harrym boli na pláži som ho nezapla.

Zvuk som stíšila a na chvíľu ho nechala položený na stole pokiaľ mi všetky aplikácie neoznámia všetky oznámenia.

Asi desať minút konverzácie do ktorej som spadla s Louisom ma nepustili. Keď som mobil zorala do rúk, začal zvoniť.

Ako schválne mi volal diabol.

Amelia.