My Fake Life [Complete]

XXXVI.

,,Práve som ti povedala že milujem tvojho najlepšieho kamaráta a ty ma pobozkáš?Louis preskočilo ti?" prehovorila keď  ma po chvíli odsotila od seba. Bola naštvaná a to veľmi. 

,,Prepáč." povedal som ale ona na nič nečakala a bežala ku svojmu autu. O pár sekúnd jej auto bolo preč, ale nič nebolo stratené. 

Známe čierne auto môjho najlepšieho kamaráta prefrčalo len o niekoľko chvíľ po jeho priateľke. Harry je to na tebe. Zachráň si vzťah. 

Harry's point of view:

Snažil som sa čo najrýchlejšie prejsť 10 minútovú trasu ku Louisovy za čo najkratšiu dobu. Vedel som že možno už bude za kopcami ďaleko ale aspoň som sa mohol pokúsiť ju nájsť po tom čo povedala nevediacky mne do telefónu. 

Dúfal som že nenastanú nikajé komplikácia s cetou čož sa mi podarilo. Na ceste som nenarazil na žiadnu prekážku a po niekoľkých minútach bol u Louisa odkiaľ odchádzalo čierne nižšie auto ako mám ja ale za to poriadna formula, hlavne keď za to sadne naštvaná Tara. 

Šliapol som na plyn a trochu pridal aby som ju dostihol. Keď rázom jej auto zrýchlilo vedel som že ma videla. Dobre poznala moje auto a vedela že som za ňou. Nechcem ani vedieť čo sa jej musí prehrávať v hlave. Ako sa musí cítiť po tom čo ju Louis doslova donútil povedať čo v sekundečo ku mne cíti. 

Ani ja som nevedel čo ku nej cítim. Neviem to ani teraz, ale viem že keď za mnou Louis alebo hocikto z chalanov príde viem im odolať. Prežil som s nimi takmer sedem rokov. Viem ako mám reagovať a zachovať chladnú hlavu. 

Tara to nevedela. Nevedela čo od nej Louis tými otázkami chce. Boli metúce. Louis jej povedal že je jej priateľ a už ju nenemá ráf. Náhle ju donútil povedať že ma milovala, ale otázkou bolo: Bola jej odpoveď pravdivá? Bola pravda že ma vážne milovala, že sa menila kvôli mne a ja som si toho nevšímal? Alebo to bolo povedané len ako lož z donútenie? 

Nedokázal som odpovedať na všetky otázky, ktoré mi behali v hlave. Boli to otázky na ktoré odpoveď poznala len Tara a to je jeden z dôvodou prečo ju stále prenasledujem. 

Nevedel som kam mieri. Nevedel som že by vôbec poznala takúto cestu, keď miesta kde sa zdržovala bola vila, štúdio a nákupné centrum. Nemyslím, že by mala aj nejakú cestu po týchto odľahnutých cestách, ktoré mierili ku menším dedinkám okolo LA. 

Zastala. Konečne. Na nič som neváhal a zastavil pár metrov za ňou. Nemohol som strácať čas. Vystúpil som z auta a diaľkovo ho zamkol a bežal za Tarou. 

Stratila sa. Do riti! 

Pomaly som prechádzal cez domčeky kde by som ju mohol zahliadnúť. Nikde nič. Všade len obyčajný ľudia s prírodnými farbami vlasov. Tak kde si Tara. 

,,Prepáčte nevideli ste tu takú mladé známe dievča s farebným három?" spýtal som sa pýr teenegeriek ktoré som videl v jednej uličke.

,,Bežalo ku jazeru kúsok za dedinou. Dúfam že sa jej nič nestane. Vyzerala rozrušená." povedalo ale mňa to nazaujímalo. Rozbehol som sa uličkami dediny ku spomínanému jazeru. 

,,Nemal si sem chodiť. Viem sa o seba postarať." povedal známi zamatový hlas dievčiny ktorá ma že vraj miluje. 

,,Nemohol som ťa nechať len tak bez dozoru. Vieš čo by sa mohlo stať?!"

,,Harry nie som malé dieťa, ktoré nevie šoférovať. Mám už onedlho 21 tak prestaň sa hrať akoby som bola tvoje dieťa." povedala a prešla ku jednej z lavičiek na, ktorú si sadla. Podišiel som ku nej a spolu sme v tichosti sedeli a pozerali na malé jazierko ktoré sa tu rozprestieralo.

,,Ako sa cítiš?" spýtal som sa po chvíli keď sme sedeli. Nechcel som aby bola ticho. Chcel som aby mi odpovedala na všetky otázky ale vedel som že to by skončilo hádkou a nič by som nedokázal. 

,,Ako myslíš, že by som sa mala cítiť?" povedala v kľude pričom  my ani nevenovala pozornosť. S zaujatím a smútkom sledovala jazero a všetko čo sa okolo neho odohrávalo. 

,,Nechceš mi všetko povedať? Ako sa skutočne cítiš bez toho aby si mi klamala?" 

,,Harry, cítim  sa zlomene, podrazená. Tvoj kamarát, ktorý povedal že ma už ma má rád ma využil len aby ti dokázal že cítim niečo čo ty cítiš ku niekomu inému. Ako som sa mala cítiť keď mi ukázal mobil kde prebiehal hovor počas nášho celého rozhovoru. Čo mám cítiť? Zlosť, hnev? Louis to nemyslel zle, aspoň tebe nechcel ubližovať alebo ja neviem prečo ti to povedal keď vie že miluješ inú. Proste nechaj moje city na pokoji. Potrebujem si všetko premyslieť." 

,,Neviem či ju milujem na 100 percent. Po tom čo si sa zdržala som volal Louisovi o tvojom správaní. Hovorí že si lepšia a to len vďaka mne. Že vraj ma miluješ alebo ja neviem čo. Povedal som že ma nemôžeš milovať, lebo sa všetko skomplikuje. Už teraz je to komplikované a čo by bolo potom?" 

,,Nemôžeme pokračovať. Potrebujem nejaký čas v odlúčení." prehovorila a môj zrak ihneď vyletel ku nej. Sedela v tureckom sede na drevenej lavičke a dívala sa do zeme. Zosadol som v môjho miesta a prešiel do kľaku pred ňu.

,,To nedovolím. Musíme si vyjasniť čo cítime. Obaja. Potom sa bude riešiť čo sa stane." 

,,Harry nič nechápeš. Proste potrebujem byť ďalej od teba." 

,,Ale nedovolia ti odísť. Budeš musieť zostať. A o týždeň ideme do Austrálie. Musíme si to povedať." 

,,Tu nejde čo povedať. Miluješ ju nie mňa. Ten sex, ktorý je lepší ako s ňou určite neprekoná jej milujúcu osobnosť." 

,,Ako vieš."

,,Proste chvíľu budeme od seba." bolo za tým viac. Vedel som to. 

Postavil som sa a ju som si aj cez otázky čo robím som si ju prehodil cez plece a išiel s ňou spätnu cestou k môjmu autu. Tam som ju hodil na zadné sedadlá a na mieste šoféra som rýchlo riadil domov. 

Pri jej otázkach to trvalo strašne dlho. Bola otravná. Mal som sto chutí zastaviť a vyhodiť ju z auta ale pri myšlienke že je to Tara a čo mám v pláne s ňou spraviť som sa usmial a ignoroval malú chvíľu jej reči. 

Pred domov som zastavil a s Tarou na pleci som prešiel do vnútra. Prešiel som do našej spálne kde som ju hodil na posteľ.

,,Nechcem aby si sa odo mňa držala ďalej." poviem a začnem jej dokazovať môj dôkaz nechcenie sa držať ďaleko od nej. 

Vášnivejšie ako kedykoľvek inokedy. 

Teraz spolu zažijeme to najlepšie popoludnie v živote. 

Len my a posteľ. 

Venované: old-sunny463
Aj keď ma po tejto časti zabiješ vnukla si mi skvelý nàpad a zàpletku 😉 Thx 😚