My Fake Life [Complete]

XLIV.

Spánok bol pre mňa jediným upokojujúcim oddychom, ktorý som si v tomto rušnom období mohla dopriať. Bolo to niečo čo ma lákalo celé hodiny, no povinnosti mi neumožňovali sa len tak uložiť na najbližšie možné miesto, ktoré mi dopriali trochu odpočinku či pekných snov bez nočných môr.

V tomto rušnom období bol kľudný spánok miliónovou výhrou. Spánok som si dopriavala každý večer no nikdy nebol taký relaxačný vďaka morám ktoré ma naháňali. Rôzne scenárie v mojej hlave ma dobiehali a prerastali mi cez hlavu.

Pokojný spánok ako dnes večer som si vysoko užívala a nechcelo sa mi z postele tak skoro von. Po miernom rozlepení očí som bola presvedčená že je skoro na vstávanie. Za oknami, ktoré sme nechali odostreté bola stále tma ako v rohu a to už sa mi vôbec nechcelo dvíhať z postele.

Moje telo bolo oddýchnuté no stále som bola ospalá a dopriala by som si ešte dve hodiny. V spálni, v ktorej som spávala spolu s priateľom neboli hodiny. Jediným prístrojom, ktorý nám udával čas boli digitálne hodiny na mobiloch.

Moje telo bolo v tesnom objatí s Harrym a bolo len ťažké sa dostať s tak pevného zovretia. Mojou nútenou úlohou bolo svoje útle telo vytiahnuť z jeho zovretia a pozrieť sa na hodiny.

3:45

Málo. Po zošuchnutí späť do jeho zovretia som zatvorila oči no svetlá, ktoré sa rozsvietili z môjho mobilu ma vyrušil. Keď som sa trochu otočila na displeji svietil prichádzajúci telefonát.

Natiahla som sa poň a bez ohľadu na meno som prijala hovor a mobil si priložila ku uchu.

,,Ahoj Tara, len vám volám a chcem sa vás spýtať ako ste na tom? Harry nedvíha mobil ale šoféru takže volám tebe. Za koľko sa uvidíme na letisku?" vychŕli na mňa známi mužský hlas plno otázok no ani na jednu z nich nedokážem odpovedať.

,,Kto volá?" spýtam sa nechápavo keďže nedokážem v tomto zhone rýchlo priradiť meno  ku osobe.

,,Liam, Tara. Nehovor mi že sa čosi pokazilo."

,,Oh ahoj Liam. Neviem či ťa to poteší ale Harry spí  a ja tiež. Doteraz. " poviem unavene a aj cez Harryho ruku na mojom bruchu  si sadnem a začnem si uvedomovať skutočnosti.

Rozhádzané kufre na zemi, oblečenie tie, naše nahé telá a 3:50. Austrália.

,,Tara lietadlo letí o dve hodiny, hodinu dajte cestu a ešte odbalenie a prosím povedz že sa nachystáte a do desiatich minút padáte z domu."

,,Pokiaľ myslíš nachystaním aj zabením kufrov tak hej ale tých desať minút sa pretiahne. Okej budeme sa snažiť to stihnúť maj sa." povedala som a vyletela z postele ako  riadená strela a rýchlo zasvietila svetlá.

,,Harry, baby, vstávaj! Za dve  hodiny letí lietadlo a my sme zaspali!" budím Harryho stále spiaceho na druhej polke postele no on len čosi zamrmle a spí ďalej. ,,Harry no tak, prosím! Zobuď sa musíme ísť." poviem prosebne a on sa na mňa otočí a pomaly odvráti pohľad.

,,Oh Tara nechaj to tak a poď na mňa. Si strašne sexi keď si nahá." zachraptí a ja pokrútim hlavou.

,,Nie švihaj. ja sa idem rýchlo obliecť a ty si nachystaj kufre. Potom sa vymeníme. Ty nakoniec poznášaš všetko do auta a ja dokončím posledné veci. Švihaj, užijeme si v lietadle." keď to poviem Harrymu sa na tvári rozžiary šťastný zasnený pohľad a chápem, že už si to predstavuje.

Po mojich slovách sa rýchlo postaví a spolu sa pustíme do rýchleho zhonu. Na seba hodím len jednoduché jeany a tričko, cez ktoré prehodím svetrík a potom si umývam tvár a zuby. Po 10 minútach vyjdem nachystaná ale Harry stále má svoj kufor polo prázdny.