Billy, denník jedného klauna (Pennywise ff AU)

Prolog

  Chystal som sa práve vydesiť toho malého fagana, ktorý sa bál psov. Predstavil som si obrovského divého tvora, ktorý na neho vycerí zuby a bude brechať tak hlasno, až si to decko bude musieť zakryť uši. Predstava bola dokonalá. Z tesákov tiekli sliny, čierne oči zúrivo hľadeli na toho krpca. 
Stačilo to zrealizovať.
V momente, keď som sa to chystal urobiť som ju zbadal. To stvorenie menej odporné než ostatní. Snažil som sa udržať oči na tom decku ale jedno mi ušlo za ňou. Mala na sebe červené šaty a rovnakú farbu mali jej vlasy. Milujem červenú, je ako krv. Pripomenula mi moju poslednú obeť, dvanásťročného Sammyho, ktorý napokon podľahol predstave, že jeho mama posadnutá čistotou vydrhla jeho tenké nôžky až na kosť. 
Myšlienky sa mi rozptýlili a hrozná predstava bola preč. Sledoval som jej chôdzu, to ako si prehodila vlasy cez rameno a obzrela sa. Na okamih sa mi zdalo, že ma videla, ale to predsa nie je možné. Pre dospelých som neviditeľný. Obrátil som hlavu späť k decku. 

Chcelo sa mi zvracať, keď som si všimol chlapčisko, ako sa skláňa k malému šteňaťu, ktoré sa tu objavilo mojím pričinením. Tleskol som rukami a nechal ho rozletieť sa na tisíc žeravých uhlíkov. Aspoň, že to decko vykríklo a rozbehlo sa preč. Sklamane som sklonil hlavu a tiež sa pobral na odchod. Skúsim to znova zajtra.

Som predsa Billy, klaun, ktorý nenávidí deti. A musí ich vydesiť aj v prípade, že ide okolo ženská v krvavých šatách.