Billy, denník jedného klauna (Pennywise ff AU)

1

Dnes som bol v parku. Svietilo slnko, takže bol plný detí. Sledoval som malého Jacoba. Naháňal sa so sestrou, obaja pri tom výskali, zrejme ich to bavilo. Ja som si nervózne trel ruky o seba a nakúkal spoza stromu. Čakal som, kedy jeho sestra prestane dávať pozor. No oni sa ďalej naháňali, stále ho mala na očiach. Preto som si predstavil čiernu vranu, ktorá zletela k jej taške a začala odtiaľ vyťahovať veci. 

Keď si to konečná tá malá potvora všimla, vystúpil som z tieňa a zavolal na Jacoba. Vybral som z vrecka cukrík a ponúkol mu ho. Váhavo sa na mňa pozrel, ale potom sa usmial a vzal si ho. 

"Hneď ho zjedz! Sestra by chcela tiež, ak ťa s ním uvidí. A ja mám len jeden." Odbalil papier a vložil si ho do tých malých úst. Ešte chvíľu som chcel počkať a potom by sa sladkosť v jeho ústach zmenila na červy. Jacob by ich s nechuťou vypľul a jeho sestra by ho bežala utešovať. Drobnosť, ale s Jacobom som len začínal a vedel som, že červy neznáša. 

"Ďakujem. Je hrozne dobrý." Usmial sa a mne sa z tej spokojnej tváre dvíhal žalúdok. Musel som to urobiť teraz, ihneď! 

"Beth! Jacob!" Zdvihol som oči, keď som počul krpcovo meno. Kráčala k nám tá ženská. Tá s červenými vlasmi, ale tentoraz mala na sebe modré šaty. 

"Ahoj." Zakýval mi ten fagan a rozbehol sa k nej. Zase som bol nesústredený. Vrana nechala všetko tak a vzniesla sa k oblohe. Nijaké červy v ústach, nijaký krik a plač. 

"Prekliata ženská!" penil som od zlosti a skryl som sa späť za strom. Naštvane som sa zvrtol, po niekoľkých krokoch som narazil na Charlieho. Blonďavý modrooký druhák, ktorého desili klauni. Zreval som na neho s rukami vpred, akoby som ho chcel chytiť. Vykríkol od strachu a rozbehol sa preč. 

Cítil som sa o niečo lepšie. Posledný raz som sa obrátil, aby som sa pozrel na tú hlupaňu. Ešte raz mi prekazí plán, tak jej tie červené vlasy jeden po druhom vytrhám!