Dnes som bol v parku. Svietilo slnko, takže bol plný detí. Sledoval som malého Jacoba. Naháňal sa so sestrou, obaja pri tom výskali, zrejme ich to bavilo. Ja som si nervózne trel ruky o seba a nakúkal spoza stromu. Čakal som, kedy jeho sestra prestane dávať pozor. No oni sa ďalej naháňali, stále ho mala na očiach. Preto som si predstavil čiernu vranu, ktorá zletela k jej taške a začala odtiaľ vyťahovať veci.
Keď si to konečná tá malá potvora všimla, vystúpil som z tieňa a zavolal na Jacoba. Vybral som z vrecka cukrík a ponúkol mu ho. Váhavo sa na mňa pozrel, ale potom sa usmial a vzal si ho.
"Hneď ho zjedz! Sestra by chcela tiež, ak ťa s ním uvidí. A ja mám len jeden." Odbalil papier a vložil si ho do tých malých úst. Ešte chvíľu som chcel počkať a potom by sa sladkosť v jeho ústach zmenila na červy. Jacob by ich s nechuťou vypľul a jeho sestra by ho bežala utešovať. Drobnosť, ale s Jacobom som len začínal a vedel som, že červy neznáša.
"Ďakujem. Je hrozne dobrý." Usmial sa a mne sa z tej spokojnej tváre dvíhal žalúdok. Musel som to urobiť teraz, ihneď!
"Beth! Jacob!" Zdvihol som oči, keď som počul krpcovo meno. Kráčala k nám tá ženská. Tá s červenými vlasmi, ale tentoraz mala na sebe modré šaty.
"Ahoj." Zakýval mi ten fagan a rozbehol sa k nej. Zase som bol nesústredený. Vrana nechala všetko tak a vzniesla sa k oblohe. Nijaké červy v ústach, nijaký krik a plač.
"Prekliata ženská!" penil som od zlosti a skryl som sa späť za strom. Naštvane som sa zvrtol, po niekoľkých krokoch som narazil na Charlieho. Blonďavý modrooký druhák, ktorého desili klauni. Zreval som na neho s rukami vpred, akoby som ho chcel chytiť. Vykríkol od strachu a rozbehol sa preč.
Cítil som sa o niečo lepšie. Posledný raz som sa obrátil, aby som sa pozrel na tú hlupaňu. Ešte raz mi prekazí plán, tak jej tie červené vlasy jeden po druhom vytrhám!

YOU ARE READING
Billy, denník jedného klauna (Pennywise ff AU)
FanfictionMojou radosťou bol detský strach. Mojou každodennou rutinou bolo sledovať tie malé stvorenia, vyvolať v nich pocit beznádeje a desu. Miloval som pohľad na ich tváre plné hrôzy a zvuk ich kriku. Najsladšia hudba pre moje uši. Najsladšia vôňa, aká sa...