Billy, denník jedného klauna (Pennywise ff AU)

10

Vyvaľoval som na ňu oči zatiaľ čo mi vtisla bozk s privretými viečkami a ruky ťahala okolo môjho krku. Rýchlo som po nich siahol a odstrčil ju od seba. 

"Šialená ženská!" mumlal som si sám pre seba a odstúpil od nej. Utrel som si ústa rukávom a znechutene sa otočil späť k nej. Oprela sa o stenu s hlasným výdychom a odfrkla si.

"Keď nechceš, tvoj problém." Rázne vyrazila ku dverám a než som stihol niečo povedať, zmizla za nimi. 

"Prekliata ženská!" zanadával som a vybral sa za ňou. Našiel som ju rýchlo, vrátila sa k svojej spoločnosti, niečo im povedala a potom zamierila k východu. To bola moja šanca, musel som ísť za ňou. Úsmev mi z tváre zmizol, keď sa za ňou rozbehla jedna z tých žien. Prepálil som ju očami a nenápadne, tak aby si ma Sally nevšimla, som sa za nimi držal celú cestu, až kým nezastali pred jej domom. 

"Určite nemám ísť s tebou?" Začul som hlas tej druhej a odpovedal za Sally celkom potichu.

"Nie, vypadni odtiaľto!" 

"Zvládnem to. Dobrú noc." Široko som sa usmial nad jej slovami a počkal skrytý v tieni, než tá potvora odišla a Sally sa vybrala dnu. Musel som obísť celý dom, než som našiel pootvorené okno a vliezol dnu. Netušil som, kde je, ale úplne som zavrhol plán zistiť, čo je zač. Proste ju zabijem. To bude istejšie. 

S týmto zámerom som prehľadal izby na prízemí a vybral sa na poschodie. Našiel som ju rýchlo, ležala v posteli vo svojej spálni. Zjavne jej vďaka alkoholu trvalo naozaj krátko, než zaspala. Radšej by som ju zabil, keď bola pri vedomí. Chcel som sa jej pritom dívať do očí. Ale okolnosti to zariadili inak. Rozhliadol som sa okolo a premýšľal, čím by som to urobil. Netušil som, z čoho má strach. Nedokázal som to vycítiť ako pri tých deckách. A tak som si povedal, že ju prosto zadusím. Vyšvihol som sa nad ňu, vzal som vankúš, ktorý ležal vedľa jej hlavy a pevne ho uchopil do oboch rúk. Držal som ho chvíľu pri nohách, chcel som si ju ešte obzrieť. Predtým, než jej telo stratí farbu, než sa jej hruď prestane dvíhať. 

Zapozeral som sa na jej pokojnú tvár. Ohnivé vlasy jej lemovali hlavu ako koruna. Nemala ani potuchy, že tu som. 

Zdvihol som ruky a nadýchol sa. Zamrvila sa. Musel som to spraviť teraz. Ak sa prebudí a uvidí ma, nebudem mať nijaké vysvetlenie. 

Urob to! Počul som hlas vo svojej hlave. 

Ale nemohol som. Chcel som vidieť jej výraz. Chcel som, aby cítila všetku bolesť. Chcel som, aby vnímala okamih svojej smrti. Chcel som počuť jej krik. A tá túžba bola silnejšia, než u ktoréhokoľvek dieťaťa. 

Odhodil som vankúš preč a zliezol z nej. Zvalil som sa na druhú stranu postele a pozrel do stropu. Sledoval som tiene na ňom, ktoré vytvorilo svetlo z ulice, zatiaľ čo ona vedľa mňa pokojne spala.