Billy, denník jedného klauna (Pennywise ff AU)

37

Uchýlil som sa k poslednej možnosti, čo mi ostala. Počkal som pred škôlkou a keď sa objavil na schodoch Gene, ihneď som sa k nemu rozbehol. 

"Spiderman!" zvolal na mňa rozradostene a objal ma. Nechcel som ale napokon som ho jemne potľapkal po chrbte. Veľké oči sa upreli na mňa, keď sa odtiahol.

"Čo tu robíš? Pani učiteľka tu nie je. Dlho sme ju nevideli. Asi je chorá." prehovoril ustarostene a ja som prikývol. Čupol som si, aby som bol zarovno jeho očí.

"Práve preto som tu. Chcel by si ju vidieť, však?"

"Jasné!" zvýskol a tak som ho odtiahol nabok, aby nás nepočuli okoloidúce decká.

"Zavediem ťa k nej."

"Ale mamička pre mňa príde. Počkaj chvíľku, vypýtam sa." Chcel sa rozbehnúť kamsi preč, no zadržal som ho.

"Bude to len chvíľka! Len chvíľa, poď!" Nestihol som sa pohnúť na odchod. Začul som od budovy hluk a náhle sa k nám rútila skupina deciek, ktoré som si letmo pamätal zo Sallyinej triedy.

"Ahoj!" skríkol ktosi a ostatní ho nasledovali. 

"Ideme pozrieť pani učiteľku!" predbehol ma Gene, než som ich odohnal. Namosúrene som zaťal päste, keď tá banda radostne zvolala "hurá". 

"Nie! Len ty, Gene! Ostatní nemôžu ísť!" 

"Prosím!" zvolali zborovo tie krpce a ja som nemal inú možnosť, ako vybrať sa preč so všetkými. Aj keby som im povedal, že nemajú ísť, kráčali by za nami. Boli ako ploštice. Rehotali sa, poskakovali, predbiehali sa. 

Chcel som si vytrhnúť vlastné uši, aby som ich nemusel počuť. Dupal som od hnevu nohami, no im to prišlo náramne vtipné. Gene ma držal za jednu ruku, jeho jediného som nechcel na mieste prebodnúť. Takmer som mu však rozdrvil dlaň vo svojej, keď decká za nami neprestávali hulákať. 

"Ticho!" zreval som na nich, na okamih sa zarazili. Pozrel som na Genea, ktorý mi venoval vydesený pohľad a tak som zjemnil tón.

"Musíme ísť potichu! Bude to prekvapenie pre pani učiteľku!" To zabralo! Všetky ústa sa zavreli, no iba na chvíľu. Po pár metroch zasa začali bľabotať ale kráčali pokojnejšie. 

Napokon sme dorazili až k môjmu domu. Neobťažoval som sa s myšlienkami, že upravím stav, v akom dom je. Obrátil som sa k tým smradom a rýchlo si vymyslel výhovorku.

"Hráme hru. Musíte sa chytiť za ruky a zavrieť oči. Pôjdeme opatrne a pomaly až k pani učiteľke. Ja viem, kde je. A aj vy ju uvidíte. Ale nesmiete podvádzať! Kto otvorí oči, bude vylúčený z hry. A kto vydrží, vyhrá. Vyhráte...výlet. Tej najúžasnejší, aký si viete predstaviť. A Spiderman pôjde s vami!" Krpci zajásali, pochytali sa za ruky a zavreli oči. Šesť deciek a Gene. Skontroloval som, či naozaj majú zatvorené kukadlá a otvoril som dvere.