Billy, denník jedného klauna (Pennywise ff AU)

22

Áno. Stál som pred ňou, v hlave diera, nič ma nenapadalo. A potom zrazu som si spomenul na ten hrozný tanec. Už ani neviem, kde som ho videl. Vykopával som nohami do strán a ruky dvíhal hore a dolu, akoby som fúkal bicykel neviditeľnou pumpou. 

Sally na mňa vyvalila oči a asi po desiatich sekundách ma s úsmevom zastavila.

"Dobre! Stačí! Už chápem prečo cvičíš tam, kde ťa nikto nevidí!" 

"Ďakujem." Hľadela na mňa ako na blázna, dusila smiech a ja som netušil prečo.

"To nebol kompliment." dodala s úsmevom.

"Ďakoval som za pochopenie."

"Aha." Nastalo ticho, chvíľu sme na seba len zmätene hľadeli a potom sa ona vybrala ďalej ako prvá. Šiel som za ňou a v duchu sa nenávidel za to, čo som práve predviedol.

"Nevidel si tam nič podozrivé?"

"Ako čo?"

"Neviem. Proste... Niečo,čo by naznačovalo, že sú tam aj iné deti." 

"Myslíš telá?" vyhŕkol som akoby nič, Sally zostala mojou odpoveďou zaskočená. 

"Telá? Áno, jasné! To by bolo znamenie, že sú tam nejaké deti. Okrem Genea. Ježiši!" Znova mala v očiach tú neistotu, v ktorej som nevedel čítať. Netušil som, čo si myslí.

"Neboli tam naozaj!" dodal som v snaeh upokojiť jej podozrenie.

"Viem! To by si sa zrejme choval inak." Nemohli tam byť, pretože som ich mal v pivnici, pomyslel som si. Keby si len tušila...

"Takže nič podozrivé."

"Nič." prikývol som. 

"Gene bol pri vedomí, keď si ho našiel?" vyzvedala ďalej. Nervózne som zovrel konce rukávov a dúfal, že sa konečne prestane vypytovať.

"Áno. Povedal, že spadol do kanála a prebral sa neskôr. Nevedel kde je. Nevedel odtiaľ vyjsť."

"Chudáčik, mal naozaj šťastie, že si ho našiel." 

"Áno, mal šťastie." Pri spomienke na jeho nárek, ktorý napĺňal pivnicu som si pomyslel, že budem musieť tie telá spáliť. A pri ďalšej obeti sa uistiť, že je naozaj mŕtva.

"Poviem im, že chceš zostať v anonymite."

"Komu?" nechápal som, pretože zase zmenila tému.

"Polícii. Aj Geneovým rodičom."

"Ďakujem."

"Ale Gene sa na teba neustále pýta. Vraj si mu sľúbil Spidermana." Ten malý fagan!

"Áno, sľúbil som mu predstavenie." Sally sa rozjasnili oči a chytila ma za predlaktie s akousi podivnou túžbou v pohľade.

"Mohol by si prísť do škôlky. Aj ostatné deti by to iste radi videli!" V hlave som ju preklínal a už sa naťahoval rukami, že ju zadusím. V skutočnosti som sa len pousmial.

"Jasné! Prídem rád!"