Billy, denník jedného klauna (Pennywise ff AU)

3

Na ďalší deň som si znova našiel Martyho, u ktorého zlyhal môj plán s desivým som. Po Molly som mal ale vyššie sebavedomie a plagáty, ktoré vešala jej rodina po meste mi na tvár vtisli úsmev. 

Počkal som si pred školou na koniec vyučovania.

Ale ešte skôr, ako som sa k nemu priblížil, som zbadal ju. Zaparkovala auto a lúčila sa s Jacobom a Beth. Nenávistne som na ňu hľadel. Mal som chuť roztrhať ju na kusy holými rukami a vyhodiť jej krvavé končatiny na strom pred bránou. 

Ale namiesto toho som stál na mieste a jedným okom som si všimol, že moja dnešná obeť už trieli na bicykli domov. 

"Do klaunského pekla!" Prečo v tomto meste všetky decká vlastnili bicykle? Bežalo by sa za nimi ľahšie, ak by chodili po vlastných. Otočil som sa späť k tej ženskej. Rozptyľovala ma. A to ma vytáčalo do nepríčetnosti.

"Billy, spamätaj sa!" Prefackal som sa, niekoľko deciek si ma všimlo a nechápavo na mňa zostali hľadieť. 

"Na čo sa pozeráte?" Schmatol som jedno, čo bolo najbližšie ku mne za batoh. 

"Na čo si sa pozeral, Harry?" Prepaľoval som ho očami, vystrašene otvoril ústa.

"Hej!" Zvrtol som hlavu za hlasom. Zamračil som sa, to decko som stále držal v rukách. Blížila sa k nám rýchlym krokom práve tá ženská, ktorá mi posledné dni pila krv.

"Pusťte ho!" Nechápal som, čo sa deje. Nikto dospelý ma doteraz nevidel. Ale ona pozerala rovno na mňa. Pustil som toho fagana a pokrčil na ňu nos.

"Len som mu niečo vysvetľoval." Usmial som sa nevinne.

"Videla som vás aj v parku. To vy ste dali Jacobovi cukrík?" S odpoveďou som váhal. Mohla ma dostať do pekných problémov. 

"Áno. Je to milý chlapec." Zaklamal som so sklopeným pohľadom.

"Harry, ten ktorý utiekol, mi chcel vziať ostatné cukríky, ale ja rozdávam len tým, čo si zaslúžia. Harry nie je veľmi poslušný, viete?" Zdvihol som oči k nej, čelo sa jej nedôverčivo zvraštilo.

"Ako to môžete vedieť?"

"Som tu často, vidím, ako sa chovajú." Prikývla a náhle zmenila tému.

"Ste v cirkuse?" Prebehla po mne pohľadom, stále som nerozumel tomu, že ma vidí.

"Nie. Som,...tu sám. Vystupujem sám. Detské oslavy a tak. A popritom robím deťom radosť sladkosťami." Znova som sa usmial, jej výraz sa trochu uvoľnil.

"Netreba to preháňať, deti by veľa sladkého nemali."

"Buďte si istá, že im dám len to, čo si zaslúžia." 

"Ale radšej si dajte pozor. Ak by vás videl niektorí z rodičov, ako toho malého držíte za ruksak, mohli by ste mať problémy."

"Dám si pozor." Prikývol som a sledoval ju, ako sa vybrala späť k svojmu autu. 

"Dovidenia." zavolala na mňa, keď mi cestou ponad rameno venovala milý pohľad.

Zamával som jej a trpel s predstieraným úsmevom na tvári. Sotva sa náš očný kontakt prerušil, zvrtol som sa a hľadal to decko, čo mi ušlo. Nájdem ho a vydesím tak, že vyskočí z kože. 

Teš sa, Harry!